Štefan Petrovič

K PÁŤDESIATKE DR. ŠTEFANA PETROVIČA

Dňa 25. oktobra 1956 dožívá sa dr. Štefan Petrovič, vě­decký pracovník Hydrometeorologického ústavu, paťdesiatich rokov svojho veku. Nie je možné hodnotiť výsled­ky organizačnej a výskumnej práce na Slovensku bez toho, aby sme nespomenuli dr. Petroviča.

Dr. Štefan Petrovič sa narodil 25. októbra 1906 v Spiš­ských Tomašovciach v rorníckej rodině. Ako nadaný žiak sa dostal na gymnaziálně štúdium a maturoval roku 1925 v Levoči. Po skončení gymnaziálneho štúdia zapísal sa na

Přírodovědecká fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval matematiku a fyziku. Už počas svojich vysoko­školských štúdií prejavoval záujem o meteorológiu; navště­voval přednášky profesora Hanzlíka a vnikal postupné do aktuálnych problémov meteorologie.

Začiatkom r. 1931 ukončil dr. Petrovič úspěšné štúdium na Karlovej univerzitě a nadobudol učiteláků spósobilosť pre vtedajšie středné školy z odboru matematiky a fyziky. Přitom mal dr. Petrovič stále velký záujem o meteorológiu a ku konců svojich vysokoškolských štúdií sa přihlásil u profesora Hanzlíka aj o tému dizertačnej práce. V čase všeobecnej hospodárskej krízy nemohol však dr. Petrovič dostať zodpovedajúce umiestenie v oblubenom vednom odbore a po kratšom dočasnom zaměstnaní v leteckej pove-ternostnej službě Štátneho meteorologického ústavu v Pra­he přijal miesto profesora na gymnáziu v Košiciach, kde vyučoval matematiku a fyziku.

Po vykonání vojenskej prezenčnej služby sa vrátil dr. Petrovič na jar roku 1934 znova k svojmu učitelskému povolaniu do Košic, kde zotrval až do okupácie města v jeseni roku 1938. Po evakuácii pósobil ešte do konca školského roku 1938/39 ako profesor na gymnáziu v Trnavě.

V tom čase po rozbití Repubbky fašistickou agresiou kládli sa základy Štátneho meteorologického ústavu na Slovensku. Dr. Petrovič, věrný svojmu póvodnému záměru věnovat' sa štúdiu meteorologie a organizovaniu poveternostnej služby, ochotné sa ozval na prve zavolanie a rozhodol sa v lete roku 1939 prejsť zo školy do meteorologickej služby. Od tých čias pracuje dr. Petrovič stále na ústave, ktorý sám pomáhal s láskou a nezištné budovať. Podmienky pre budovatelská prácu bob vtedy velmi nepriaznivé, právě začínala druhá světová vojna, všade bolo plno ťažkostí a predsa vďaka energii a elánu dr. Petroviča sa podařilo me­teorologická službu na osihotenom Slovensku vybudovať, rozvíjať a tým zachránit' velké kultúrne hodnoty.

Popři tejto čisto organizačnej práci našiel dr. Petrovič čas dokončiť svoju dizertačnú prácu, na ktorej začal pracovať ešte za vysokoškolských štúdií v Prahe. Po otvorení Prírodovedeckej fakulty na Univerzitě Komenského v Brati­slavě predostrel dr. Petrovič dizertáciu na tému o vplyve horských hrebeňov na sucho na Slovensku; po úspešnom zložení rigoróznych skúšok dosiahol v júni roku 1940 hodnosť doktora prírodných vied.

V štátnej meteorologickej službě pracoval dr. Petrovič vo všetkých oddeleniach, no specializoval sa osobitne v klima­tologii; v tomto odbore pracuje doteraz. Počas svojej čin­nosti na Štátnom meteorologickom, poťažne na Hydrometeorologickom ústave uveřejnil dr. Petrovič vyše 20 od­borných prác. V študijnom roku 1949/50 podrobil sa habilitačnému kolokviu pre odbor meteorologie a klimatologie na Prírodovedeckej fakultě Univerzity Komenského, ktoré úspěšné absolvoval. Od Studijného roku 1941/42 prednáša meteorológiu a klimatológiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislavě. Dr. Petrovič sa věnoval tiež popularizovaniu vedy a uveřejnil vel'ký počet článkov o meteoro­logii a klimatologii pre širší okruh záujemcov v dennej tlači a v róznych iných časopisoch.

V rokoch 1953—1955 bol dr. Petrovič externým spolupracovníkom Klimatologického oddelenia Zeměpisného ústavu Slovenskej akadémie vied. Jeho práca o charakte­ristikách teplotných amplitúd na Slovensku bola roku 1954 odměněná cenou Slovenskej akadémie vied.

Dr. Petrovič vykonal rad Studijných ciest do zahraničia. Navštívil Bulharsko a Maďarsko, bol na obhliadke vysoko­horských observatórií v Rakúsku a Švajčiarsku. Na jar roku 1955 za zúčastnil ako člen československej. delegácie na poradách Světověj meteorologickej organizácie v Ženevě. Na jar roku 1956 bol členom československej delegácie na konferencii Európskej regionálnej komisie Světověj me­teorologickej organizácie, ktorá sa konala v Juhoslávii.

Páťdesiatka zastihuje nášho milého jubilanta v plnom zdraví a v rozkvete tvorčích sil. Celá meteorologická obec v Československu blahopraje mu k významnému odseku v živote a želá mu ešte dlhé roky pohody v rodinnom kruhu a úspešnú i plodnú prácu na poh meteorologie.

Prof. M. Konček, MZ 1956/5-6, ročník 9, str. 113-114