Robert Intribus

K 60 ROČNÉMU JUBILEU ROBERTA INTRIBUSA

Dňa 29. septombra 1979 sa dožívá šesťdesiati rokov význač­ný československý bioklimatológ RNDr. Robert Intribus, CSc, vedúci vědecký pracovník Výskumného ústavu lesného hospo­dárstva (VÚLH) vo Zvolené. Narodil sa v Lietavskej Lúčke. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na přírodovědecké) fakultě Komenského univerzity v Bratislavě obhajobou dizertačnej práce ,,Hmly na Slovensku" r. 1950, hodnost CSc. získal obha­jobou práce „Výskům bioklimatických a mikroklimatických javov na lesných, pastevných a poínohospodárskych plochách" na tej istej fakultě r. 1961 a habilitačnú prácu „Mikroklimatický vý­skům netěsných pod na Slovensku" obhájil na lesníckej fakultě Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvoleno r. 1964.

Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa zameral predovšetkým na bioklimatologické problémy, pri ktorých si všímal vztahy medzi mikroklímou, mezoklímou a makroklímou a rastlinnými spoločenstvami. Len čast práč je věnovaná sy­noptickej a leteckej meteorologii, metodologii, terminologii a iným otázkám. Celkom jubilant publikoval vyše 100 vědec­kých, odborných a populárnych prác, z toho 5 knižných, ktoré sú podložené dlhodobým stacionárnym i ambulantným výskumom a sú v lesníckej, ale aj všeobecnej bioklimatologii, cen­ným prínosom.

V prvom okruhu otázok objasnil vztahy medzi intenzitou pastvy, ochranným účinkom vegetácie, intenzitou mikrokli­matických zmien a intenzitou zrážkovej erózie v rozličných geografických podmienkach. Dokázal, že vznik spustných ploch je spojený so změnou mikroklímy (1962) a navrhol me­tody, ako tieto plochy úpravou mikroklímy meliorovať a za­lesnit. Tým přispěl k delimitácii pódneho fondu, jeho ochraně a lepšiemu využitiu, a to v najextrémnejších stanovištných podmienkach. Spracoval bioklimatologickú charakteristiku erodovaných skalnatých, štrkovitýeh, piesčitých ploch, dalej pastevných, lúčnych a polných porastov, ako aj lesných porastov, lesných porastov s rozličnou strukturou a vekom (1958, 1962, 1973 a, 1973 b). Cenné sú aj práce o mikroklimatickom Vplyve břehových porastov na prilahlé územie, ktoré slúžia na hodnotenie pobrožnej vegetácie v krajině a optimalizáciu ich funkcií (1962).

V druhom okruhu otázok sa zameral na objasnenie vzťahov medzi mikroklímou lesa, hyloklímou a jeho produkciou, stabi­litou, vodným režimom a inými javmi. Zhodnotil vplyv sekulárnyoh klimatických zmien na mikroklímu jedlových po­rastov a ústup jedle, odolnost porastov voči vetrom, vplyv výchovných zásahov na mikroklímu a vodný režim pódy a produkciu bukových porastov (1966), vplyv druhovej Struk­tury lesných porastov na intercepciu zrážok, vodný režim pódy, tepelný a vlhkostný režim fylosféry lesných ekosystémov (1977). Tieto podklady slúžili pre posúdenie klimatickej funkcie lesa, rajonizáciu lesov, spresnenie typologickej klasifikácie a nakoniec pre vypracovanie směrnic na obhospodaro-vanie lesov na báze integrovaného lesného hospodárstva.

V treťom okruhu otázok získal a spracoval rozsiahly mate­riál o mikroklíme spoločenstiev v oblasti hornej hranice lesa, v alpínskom, subalpínskom a lesnom pásme Vysokých Tatier (1965, 1968). Objasnil mikroklimatické a mezoklimatické zá­konitosti rozšírenia lesa a vypracoval podklady pře rekon-štrukciu hornej hranice lesa zalesňováním, budováním protilavínových zábran, uplatněním podoochranných a iných opa­tření. Súčasne zhodnotil aj význam horskej klímy z rekreologického hladiska, ktoré má při využívaní hór prvořadý vý­znam.

Osobitnú skupinu tvoria práce, ktoré sa zaoberajú regionálnou klimatológiou. Práce boli spracované budto ako súčasť bioklimatického výskumu alebo samostatné pře rozličné územno plánovacie a iné účely.

Nakoniec R. Intribus rozpracoval otázky vzniku a výskytu hmiel na Slovensku i v celej ČSSR, otázky leteckej meteorolo­gie a klimatologie (1969), dalej rozpracoval metody mikrokli­matického výskumu v nízkých porastoch, stacionárneho komparatívneho výskumu bioklímy v lesných spoločenstváeh, metodou vyčíslovania termografických pások s využitím Simpsonovho pravidla pre numerickú integráciu, metody komplexného hodnotenia zrážkového režimu lesných porastov a i. Súhrnne spracoval poznatky z lesníckej klimatologie a me­teorológie vo dvoch učebných textoch (1956, 1962) a jednej monografii (1964). Nové poznatky predniesol na dvoch medzi­národných kongresoch (Anglicko, USA) a početných medzi­národných, celoštátnych konferenciách, sympóziách a iných podujatiach a využil ich tiež v medzinárodnej spolupráci.

Pri hodnotení diela Roberta Intribusa třeba vyzdvihnúť aj jeho aktívnu účast (vo funkcii náčelníka staničnej siete HMU), při organizovaní výchovy na vysokých školách, les­nického výskumu na VÚLH vo Zvolené, ako aj jeho účast v medzinárodných vědeckých spoločnostiach, napr. Interna­tional Society of Biometeorology, v Od. bioklimatologickej spoločnosti ČSAV (v nej je od jej založenia podpredsedom), Slovenskej bioklimatickej spoločnosti SAV (v nej je predsedom), v ČSAZ (podpredseda Ústrednej komisie pře životné prostredie), v lesnických spoločnostiach, Socialistickej akadémii (predsedom okresnej organizácie vo Zvolené) a i. Ako interný i ako externý pracovník i ako školitel sa podielal na výchove vysokoškolského studentstva a vědeckých ašpirantov na školách vo Zvolené, Žilině a Nitře i VÚLH vo Zvoleně.

Jeho zásluhy boli oceněné štátnym vyznamenáním Za vynikajúcu prácu, rezortným a dalšími vyznamenaniami.

Do dalších rokov želáme jubilantovi ešte mnoho tvořivých sil a úspěchy.

Zoznam publikovaných prác:

[1] Základy lesníckej meteorológie a klimatologie. Bratislava, SPN 1956, 312 s.

[2] Mikroklimatické merania v Slovenskom krase. In: Vodná erózia na Slovensku. Bratislava SAV, 1958, s. 193—298.

[3] Die mikroklimatische Messungen auf Oedlandflachen. International Journal of Biometeorology and Bioklimatology. 1962, s. 562—578.

[4] Vplyv brehovej vegetácie na mikroklímu pódy a přilahlej atmosféry. In: Zb. ved. prác VŠLD Zvolen, 2, SVPL Bratislava, 1962, s. 76—89.

[5] Lesnická meteorológia a klimatológia. Bratislava, SVPL 1962, 250 s.

[6] Klíma v lesnom hospodárstve. Bratislava, SVPL 1964. 180 s.

[7] Mikroklimatic conditions if forest stands of the High Tatra. Communicationes Instituti Forestalis Čechosloveniae 4, 1965, s. 32—46.

[8] Mikroklimatické poměry bukových porastov s úrovňovou a podúrovňovou prebierkou. Ved. práce VÚLH Zvolen 7, VSPL Bratislava, 1966, s. 117—143.

[9] Die bioklimatischen Verhältnisse der Nord. und Südhange in der Zone der oberen Waldgrenze. Acta Inst. Forestalis Zvolenensis, 1, 1968, s. 37—64.

[10] Letecká meteorológia, Bratislava, Alfa 1969. 194 s.

[11] Temperatur- und Feuchtverháltnisse auf Sandböden und in der bodennahen Luftschicht der Záhorie — Ebene im Zusammenhang mit derer Aufforstung. Acta Inst. Forest. Zvol., 4, 1973a, s. 63—87.

[12] Porovnanie teplotných extrémov v nížinných a vysoko­horských oblastiach Slovenska z hradiska zalesňovania. In: Problémy modernej klimatologie. Bratislava, SAV 1973 b, s. 291—306.

[13] Klima rastlinných spoločenstiev. In: Klíma Tatier. Brati­slava, SAV 1974, s. 689—698.

[14] Bilancia zrážok v lesnom bióme Carpineto-Quercetum. Lesn. štúdie 28, Bratislava, Příroda 1977, 63 s.

Dušan Zachar, MZ 1979/3, ročník 32, str. 93