Tatranská Lomnica 5. – 7. 10. 1965

Seminář o problémoch horskej meteorologie

Výroční konference Československé meteorologické společnosti 1965

Vybudovanie prvej vysutej lanovej dráhy vo Vysokých Tatrách (Tatťanská Lomnica - Lomnický Štít) v r. 1940 vytvořilo podmienky pre zriadenie vtom období, štvrtého najvyššie položeného meteorologického observatória v Európe. Po ukončení výstavby staničnej budovy zahrňujúcej i miestnosti observatória a vybavení prístrojmi započalo sa na Lomnickom Štíte dňa 1. X. 1940 s pravidelným pozorováním. Činnosť observatória, s přerušením v období r. 1945—46 v dósledku odvozu prístrojov a zničenia budovy Lanovky v Tatranskej Lomnici ustupujúcou německou armádou, trvá doteraz.

Pri příležitosti 25. výročia vzniku meteorologického observa­tória na Lomnickom Štíte usporiadala Slovenská skupina Čs. meteorologickej spoločnosti pri SAV v Tatranskej Lomnici v dňoch 5.-7. X. 1965 Seminář o problémoch horskej meteoro­logie. Na jednání seminářů, za přítomnosti 54 domácích a 5 zahraničných účastníkov odznelo 23 referátov a viac ako 100 diskusných prispevkov, z ktorých podstatná časť bola vě­novaná problematike meteorologie tatranskej oblasti.

Úvodná časť jednania prebiehala v znamení jubilea. Prof. dr. M. Konček prehovoril k otázkám súvisiacim so vznikom a bu­dováním observatória, dr. Š. Petrovič poukázal na jeho přístro­jové vybavenie a zhodnotil niektoré výsledky doterajších merani, F. Molnár porovnal výsledky merani větra na Lomnickom Štíte s prúdením vo volnej atmosféře (700 mb.). Do rámca tematiky referátov o Lomnickom Štíte sa připojil i doc. M. Orlicz zprávou o pozorovatelskej a vedeckej činnosti druhého najvyššieho tatran­ského observatória na Kasprovom Wierchu (1988 m).

Problematika referátov zameraných na tatranskú oblast' bola věnovaná najma: Rozboru počasia za typických poveternostných situácií (R. Sládkovič, P. Krnáč, M. Ostrožlík), výsledkom ambulantných mikroklimatických pozorováni niektorých meteoro­logických prvkov v rozličných rastlinných spoločenstvách (R. Intribus), zhodnoteniu poveternostnej situácie a rozsahu škod spósobených v oblasti Vysokých Tatier víchricou v novembri 1964 (J. Rak), nárazovitosti větra v rozličných polohách Tatier (J. Otruba), frekvencii róznych druhov oblačnosti (V. Peterka), zhodnoteniu přínosu merania zrážok totalizátormi (Š. Petrovič, M. Šteffek), výskytu vlhkých a suchých období (F. Šamaj), zásobě vody v snehovej pokrývke (V. Briedoň), zmene vlhkosti vzduchu s nadmořskou výškou (G. Murínová), schladzovaniu (J. Šoltís) a závislosti polarizácie světla oblohy od zákalu atmo­sféry (F. Smolen, J. Lukáč).

Mimo tatranská časť programu zahrňovala spracovanie: vertikálnych zmien kinetickej energie větra podia aerologických me­rani v Budapešti (prof. dr. B. Béll), základných vlastností velmi stabilnej medznej vrstvy v Podkrušnohorí (F. Rein), hmiel na Milešovke (M. Koldovský), doby trvania zrážok na Milešovke a v nížině severozápadných Čiech (J. Munzar), vplyvu terénu na množstvo zrážok pri povodňových situáciach v Sliezku (J. Brádka), doby trvania teploty a zrážok v českej časti Smrečín (A. Gottwald) a využitia dát horských stanic pre posúdenie obsahu vodnej pary v troposféře (A. Papež).

V posledný deň seminářů, za mimoriadne krásného a příjem­ného počasia uskutečnila sa spoločná exkurzia účastníkov na observatória SAV a HMÚ na Skalnatom Plese a Lomnickom Štíte, spojená s prechodom magistrálou na Kamzík a Hrebienok.

Problému horskej meteorologie a klimatologie sa v súčasnom období věnuje celý rad nielen našich, ale i zahraničných odborníkov, o čom svedčia dnes už stovky prác a referátov přednese­ných na medzinárodných konferenciach či už alpskej alebo karpatskej meteorologie. Účelom seminářů usporiadaného slo­venskou skupinou ČSMS bolo veřejné prediskutovať niektoré výsledky riešenia spoločnej čs.-polskej úlohy „Meteorológia Tatier" a oboznámiť sa s výsledkami niektorých novších prác, které autoři nemali možnosť predniesť na medzinárodných fórach věnovaných problémom horskej meteorológie. Domnievame sa, že seminář bol užitečný a splnil svoje poslanie. Přednesené re­feráty budú súborne vydané v Sborníku prác Tatranského národného parku.

František Šamaj, MZ 1966/6, ročník 19, str. 180