Jasná 16. - 19. 10. 1967

Seminář o problémoch regionálnej meteorologie a klimatologie

Výroční konference Československé meteorologické společnosti 1967

Regionalizácia územia je v mnohých krajinách už dlhší čas predmetom záujmu viacerých vědných disciplín. V posledných rokoch věnuje sa tomuto problému značná pozornost i u nás. Ako příklad možno uviesť X. sjazd čs . geografov konaný r. 1965 v Prešove, ktorý kladie komplexný výskům geografických oblastí ČSSR medzi hlavně úlohy ďalšej etapy výskumu a v svojich uzneseniach doporučuje v priebehu 2—3 rokov usporiadať vedeckú konferenciu o metodách a stave prác na regionalizácii územia ČSSR. Podnebie, ktoré patří k najdóležitejším zložkám prírodného prostredia musí byť pri tejto regionalizácii zohladňované ako jedno zo základných kritérií. Toto stanovisko potvrdil i Seminář o problémoch agroklimatickej rajonizácie územia socialistických krajin Európy, ktorý v r. 1966 usporiadala hydro­meteorologická služba Bulharska.

Vzhladom na okolnost, že riešením otázok regionálnosti podnebia sa zaoberá celý rad pracovníkov, považoval výbor Slovenskej meteorologickej spoločnosti za potřebné zvolat odborný seminář ktorý by prerokoval:

1. Potřeby vymedzenia makro i mikroklimatických rajónov na území ČSSR a posúdiť vhodnost použitia určitých metód z hradiska potrieb niektorých odvětví národného hospodárstva.
2. Účelnost používaných kritérií klimatickej rajonizácie a mož­nosti zavedenia metodik opierajúcich sa o spracovanie samočin­nými počítačmi.
3. Prvky regionálnosti v priebehu počasia na území ČSSR a ich uplatnenie v praktickej činnosti.
4. Dosiahnuté výsledky a tiež celkové zameranie výskumu na úseku klimatickej regionalizácie.

Seminářů sa zúčastnilo do 60 domácích odborníkov. Zo zahraničia ako hostia Katedry astronomie, geofyziky a meteorologie boli na semináři přítomní zástupcovia zo Sovietského Svazu, Polska, Juhoslávie. Po otváracom prejave a pozdravoch hostí predniesol Prof. Dr. M. Konček, DrSc. k 50. výročiu Velkej októbrovej socialistickej revolúcie přejav na tému: „Úspěchy sovietskej meteorologie a klimatologie za uplynulé polstoročie". Odborné jednání e zahrnulo 23 referátov z nich podstatná časť sa bezprostředné dotýkala klimatickej rajonizácie. K súčasným problémom klimatickej rajonizácie u nás i v zahraničí prehovoril v úvodnom referáte V. Peterka. Zameral sa na tieto problémy: Počiatky klimatickej regionalizácie u nás pred II. světovou vojnou. Obecný prehlad metodik užívaných pri klimatickej regionalizácii územia. Praktický význam regionalizácie pre rózne odbory praxe, najma polnohospodárstvo, lesnictvo, geografiu, medicínu a iné. Prehlad súčasného stavu prác o klimatickej regionalizácii v zahra­ničí, najma v súsedných štátoch.

Prvá skupina referátov bola věnovaná výsledkom prác vykona­ných na úseku klimatickej regionalizácie nášho územia. F. Rein referoval o požiadavkách na hustotu meteorologickej siete pre účely meziklimatickej rajonizácie. J. Munzar a K. Pejml pouká­zali na možnosti využitia historických zpráv pri posudzovaní zmien regionálnej klímy. Spósob ich využitia demonštrovali na konkrétnom případe severozápadných Čiech. K. Tarábek na příklade územia Slovenského krasu rozviedol metodu členenia územia podia princípov tzv. klimageografickej rajonizácie. E. Ouitt v příspěvku o metodike makroklimatickej rajonizácie, osvětlil princip novej originálnej metody využívajúcej dierko­štítkového spracovania a sposob jej aplikácie pri rajonizácii územia ČSSR. M. Kurpelová v příspěvku o fenologicko-geografickej regionalizácii Slovenska hovořila o vzťahoch fenologických javov k základným zložkám prírodného prostredia a z nich vyplývajúcich spósobov zhodnocovania územia. Š. Petrovič použil záporné teplotně sumy priemerných denných teplot 26 stanic územia ČSSR, ako regionálneho ukazovátek teplotných pomerov zimného obdobia. V. Kozlík zhodnotil prvky regionálnosti v roz­ložení snehovej pokrývky a ich aplikácie na možnosti racionalizácie snehomernej organizácie. J. Plcha v referáte „Radiačná klíma" pojednal na přiklade Hradca Králové o meraní a změnách zložiek radiačnej bilancie. A. Raik (SSSR) hovořil o princípoch klimatickej rajonizácie přímořských rovin na přiklade Estonska.

Problematike regionálnych zmien zrážkových charakteristik boli věnované 4 referáty. K. Krška sa zaoberal ročným chodom zrážok na území ČSSR, metódami jeho kartografického znázorňovania a využitia pre účely klimatologickej rajonizácie. J. Bradka v příspěvku „Zrážky na území ČSSR pri rozličných typoch poveternostných situácií v zimnom období" uvažoval v súvislosti kolísania cirkulácie s kolísáním množstva zrážok na našom území. F. Šamaj - Š. Valovič zhrnuli niektoré poznatky o změnách intenzit krátkodobých zrážok, o rozličnej pravděpodobnosti výskytu, v závislosti na orografických pomeroch. Š. Petrovič - M. Steffek analyzovali klimatické zabezpečenie denných maxim zrážok na území Slovenska.

Dva referáty boli věnované Specifickým vlastnostiam klímy v podtatranských kotlinách. M. Nedělka na základe dynamicko-klimatologickej analýzy upozornil na niektoré lokalitné rozdiely výskytu mrazov v podtatranských kotlinách. J. Otruba - P. Krnáč hodnotili zas niektoré charakteristiky výstavby spodnej vrstvy atmosféry nad Popradskou kotlinou. K tatranskej problematike sa přidal i F. Smolen referátom o novom spósobe číselnej registrácie prvkov radiačnej a tepelnéj bilancie na Skalnatom Plese.

K niektorým otázkám regionálnej meteorologie prehovorili pracovnici synoptickej služby. F. Molnár pojednal o počasí na území Slovenska za poveternostných situácií charakterizo­vaných vpádom arktického vzduchu. L. Panenka analyzoval vplyv orografie na výškový vietor v oblasti stredného Slovenska. D. Pod­horský zhodnotil výskyt nízko hladinového tryskového prúdenia nad juhozápadným Slovenskom.

Na semináři odzneli i niektoré referáty, ktoré priamo nesúviseli s prejednávanou problematikou, no vzhladom na okolnost, že představovali príspevok k riešeniu niektorých základných úloh boli zařáděné do programu, napr. P. Petrovič: „Rozloženie rádioaktivneho spadu na území ČSSR", F. Stuchlík: „Niektoré výsledky získané spracovaním dlhodobých pozorovacích radov", L. Coufal: „Denný chod oblačnosti v Prahe".

Je pochopitelné, že přednesené referáty i diskusia k ním ne­mohli doriešiť a uzavrieť problém regionalizácie v klimatológii u nás. Seminář však splnil svoju úlohu tým, že oboznámil pří­tomných s dosiahnutými výsledkami a v zásadě vyjádřil sa k zameraniu dalších úloh. Seminář doporučil:

1. Pokračovat v de­tailnějších klimatických charakteristikách menších geografických celkov.
2. Pokračovat v riešenl problémov horskej meteorológie a klimatologie v smysle intenci! Medzinárodných konferencií o klíme Karpát.
3. Věnovat zvýšenú pozornost určovaniu zložiek radiačnej, tepelnej a vlahovej bilancie pri súčasnom rozšiřovaní příslušných meraní a využívaní modernej výpočtovej techniky.
4. Pokračovat v štúdiu prejavov poveternostných typov na menších územných celkoch.

Súbor přednesených referátov bude publikovaný vo zvláštnom sborníku Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Ferdinand Šamaj, MZ 1968/1, ročník 21, str. 26