You are here

Domů

100. výročí první mezinárodní meteorologické konference (1972)

St, 2017/01/18 - 16:55 — plipina

100. výročie prvej medzinárodnej meteorologickej konferencie, uskutočnenej v Lipsku

Medzinárodná spolupráca je základnou črtou práce meteoro­logických služieb všetkých krajin. Světová meteorologická organizácia, ktorá koordinuje a usměrňuje túto spoluprácu, připravuje na september 1973 celosvětové oslavy 100-ročného jubilea vzniku Medzinárodnej meteorologickej organizácie, z ktorej v roku 1951 vznikla SMO. Dohovory Lipskej konferencie, uskutočnenej z iniciativy K. Bruhnsa, K. Jelínka a H. Wilda, boli základom pre vznik tejto organizácie. Lipská konferencia po prvý krát prerokovala a posúdila celý rad základných otázok ako napr.: zavedenie jednotného metrického systému v meteorologickej praxi; niektoré aspekty unifikácie prístrojov a metód merania (zavedenie aneroidných tlakomerov na staniciach II. tr., zavedenie meteoro­logických búdok atd.); možnosti výměny publikácii a ročeniek apod. V Lipsku bolo rozhodnuté usporiadať kongres, ktorý by položil organizačně základy trvalej medzinárodnej spolupráci v meteorologii, súčasne bol vypracovaný program prvého (Viedeň 1873) a čiastočne i druhého (Rím 1879) meteorologického kongresu. Za účelom přípravy plánovaného kongresu bol vytvo­řený stály výbor, ktorého členmi boli iniciátoři Lipskej konfe­rencie. Stály výbor v zmysle doporučení dalších kongresov pokračoval v svojej činnosti a v konečnom dósledku bol základom pre vznik terajšieho výkonného výboru SMO.

Pri příležitosti 100. výročia Lipskej konferencie usporiadala v dňoch 26.—30. 9. 1972 v Lipsku Meteorologická služba NDR v spolupráci s Meteorologickou spoločnosťou NDR odbornú konferenciu, ktorej sa zúčastnili i zástupcovia hydrometeorolo­gických služieb socialistických krajin. Konferencia bola otvorená slávnostným zhromaždením, věnovaným oslavám 100-ročného jubilea. Odborný program konferencie bol zameraný na otázky:

1. Komplexná automatizácia sústredenia a spracovania meteoro­logických údajov. Najdóležitejšou črtou procesu automatizácie je, že sa mu musí podriadiť celý informačný proces meteorologickej služby. Prevádzková logika operačného systému automatizácie sa člení do dvoch subsystémov: „Real-Time" a „Non-Real-Time".

V subsystéme „Real-Time" sú spracované údaje súvisiace s krátkodobou predpovedou počasia. Analýza súčasných pod-mienok ukazuje, že v nasledujúcich rokoch numerické a Statis­tické metody krátkodobej predpovede sa budú rozvíjať, pri zachovaní synoptických metód. Účelným sa javí zavádzanie tzv. „Lehralgorytmov", pomocou ktorých na jednej straně možno získať automatizovanú predpoved poveternostných javov, na druhej straně pomocné informácie k ulahčeniu a k zefentívneniu synoptických předpovědí. V perspektívnom pláne komplexnej automatizácie meteorológie velká dóležitosť sa připisuje výstavbě systému dialkove spracovaných údajov v regionálnych a světových centrách počasia.

Subsystém „Non-Real-Time" zahrnuje vypracovanie dlhodobých informácií o počasí, klimatické spracovania a riešenie výskumných úloh. Sústreďovanie východiskových údajov pre tieto operácie vyžaduje automatizáciu získávaných údajov v ná rodných meteorologických sieťach. V záujme efentívnosti tohto subsystému, ako neodmyslitelná podmienka pre organizovanie rýchlo fungujúcej a výkonnej meteorologickej služby, sa javí vybudovanie banky meteorologických údajov.

K otázkám automatizácie v meteorologii odzneli 3 referáty; Jeden referát (W. Hóhne) sa týkal dalších tendencií vývoja auto­matických meteorologických stanic, ktorý sa javí významným z hladiska riešenia čiastkovej úlohy 01 Štátnej úlohy P 04-331-054 Jednotný automatizovaný informačný systém HMS ČSSR.

2. Rádiolokačná meteorológia — Poveternostné radary otvorili nové výhlady v meteorologii pri poznaní mechanizmu vzniku oblakov a s nimi súvisiacimi lejakmi, búrkami, krupobitím a dali nové možnosti pre skvalitnenie předpovědí nebezpečných javov počasia. Vyvinuté metodiky interpretácie informácií z povete-nostných radarov dávajú možnosť výskumu poveternostných procesov, ktorý je zameraný dvomi smermi:

– Použitie údajov meteorologického radaru pre krátkodobé výstražné účely.

– Použitie údajov siete meteorologických radarov pre predpoved nebezpečných javov počasia (krupobitie, búrky, povodně v malých povodiach), ktoré sú spojené s oblakmi nad rozsiahlymi oblasťami na 24 hodin.

V tematickej skupině radarovej meteorológie odznelo 6 referátov; za ČSSR predniesol referát dr. Podhorský na tému: Súčasné problémy rádiolokačnej meteorológie v ČSSR.

V priebehu konferencie prebiehalo trojstranné stretnutie před­stavitelův HMS/MS ČSSR, NDR a PER (ako pozorovatelia sa zúčastnili experti zo ZSSR a Madarska). Stretnutie sa uskutočnilo na základe doporučenia IV. Konferencie riaditelov v Ulan Bátore, jeho cielom bolo vypracovanie doporučenia pre výstavbu jednotnej siete meteorologických radarových pozoro­vaní. Na závěr stretnutia bol vypracovaný a schválený protokol, ktorý doporučuje:

– Vzdialenosť medzi dvomi meteorologickými radarmi by mala byť maximálně 250 — 300 km.

– Doporučuje sa, aby v ČSSR boli vybudované radarové pracoviská okrem Prahy a Bratislavy aj na Kojšovskej holi a na Lysej hore. Rovnaké doporučenia boli urobené aj pre ostatně krajiny.

3. Družicová meteorológia — V tejto tematickej skupině odznelo 9 referátov, věnovaných róznym problémom, ako napr.: orografické efekty na družicových fotografiách; vyhodnotenie zrážok z družicových obrazov; porovnanie radiačných údajov z družíc a výpočtu; o vertikálnom rozdělení ozónu v atmosféře; využití údajov, získaných pomocou družíc pri prognóze meteorologických procesov a pod. Zvláštna pozornosť bola věnovaná výsledkom výskumu a interpretácii informácií, získaných z meteorologických družíc systému „Meteor". Ďalej boli prediskutované výsledky teoretických a experimentálnych prác zamerané na rozšírenie komplexu prvkov pozorovaných družicami a ich využitiu v prak-tickej činnosti.

4. Mezometeorológia a interpretácia numerických předpovědí počasia. Úvodom k tejto tematickej skupině prehovoril dr. E. L Tolstikov, nám. riaditela HMS ZSSR, předseda výboru pre Globálny atmosférický výskům v ZSSR. Informoval účastníkov o připravovaných podujatiach SMO, zameraných na výskům globálnych atmosférických procesov. Od 15. júna do 30. sept. 1974 uskutoční sa v oblasti Atlantického oceánu tzv. „tropický experiment", zdóraznil nutnosť zapojenia sa odborníkov soc. krajin v tomto podujatí.

V ejto tematickej skupině bolo prerokovaných 10 referátov, zameraných k problémom: mezomeradlového numerického modelovania; algorytmov pre krátkodobú predpoved zrážok; pred­povede na 3—4 dni na základe štatistickej interpretácie výškových prognostických máp. Diskusia sa zamerala na rozbor požiadaviek automatizácie spracovania informácií, interpretáciu výsledkov v praktickej činnosti a problémy, ktoré je potřebné v súčasnosti nevyhnutné riešiť. Posledný referát (K. Balzer) bol zameraný na možnosti zvýšenia efektivnosti meteorologickej služby pre ná­rodně hospodárstvo. Odznelé referáty budú publikované vo zvláštnom zborníku.

Ferdinand Šamaj, MZ 1972/6, ročník 25, str. 178-179

Běží na Drupalu