30 let hydrometeorologické služby (1975)

TRIDSAŤ ROKOV HYDROMETEOROLOGICKÉ] SLUŽBY V OSLOBODENOM ČESKOSLOVENSKU

V roku 1975 oslavujeme 30. výročie oslobodenia Československa spod fašistickej poroby hrdinskou Sovietskou armádou. Pri tejto příležitosti bude vhodné pozrieť sa spáť na cestu, po ktorej naša služba napredovala, na jej výsledky i perspektivy, ktoré pred nami v budúcnosti stoja.

Druhá světová vojna spósobila československej hydrometeorologickej službě značné škody. Zastavila výmě­nu meteorologických informácií, čím bolo znemožněné vydávanie předpovědi počasia pre verejnosť i potřeby róznych odvětví národného hospodárstva. Okupácia českých zemí znamenala stratu pozorovacieho materiálu z pohraničných oblastí a narušila pozorovaciu činnosť staničných sietí. Uzavretie vysokých škol sa prejavilo nedostatkom odborníkov trvajúcim přibližné 10 rokov. Postup frontu cez územie Slovenska a boje v Slovenskom národnom povstání mali katastrofálné následky na stav pozorovacej siete. Váčšina mostov na Slovensku bola zničená. Spolu s mostami a pri bojových akciách bolo zničené okolo troch štvrtín hydrologických objektov a kli­matických stanic všetkého druhu. Pri bojoch o Bratislavu zhorela budova ústavu, pričom boli zničené mnohé cenné materiály. Značné narušenie činnosti bolo spósobené i tým, že ustupujúca německá armáda odmontovala a odviezla mnohé cenné přístroje, čo znemožnilo rýchlu obnovu pozorovaní.

Povojnový rozvoj sa zameral na získanie nových pracovných priestorov, zariadení a prístrojov, na obnovenie činnosti staničných sietí, usporiadanie zachráněného archívneho materiálu a na navrátenie odborných mate-riálov odstúpených počas vojny Německu a Maďarsku. Splnenie týchto základných organizačných úloh, pri súčasnom zabezpečovaní potrieb rýchlo sa obnovuj úceho národného hospodárstva, si vyžiadalo značné úsilie a viaceré organizačně změny, ktoré vyústili v r. 1954 k zriadeniu Hydrometeorologického ústavu v Prahe s po­bočkou v Bratislavě; v r. 1968 v súlade so zákonom o československej federácii přišlo k osamostatneniu bratislavskej pobočky a prevzatiu zodpovědnosti za plnenie úloh ústavu na území Slovenska.

Povojnové organizátorské a budovatelské úsilie pracovníkov ústavu sa završilo vo: Vybudovaní ústrednej budovy ústavu v Bratislavě na Kolibě; získaní a adaptovaní staršieho objektu v Komořanoch pri Prahe; vybu­dovaní pobočiek v Ostravě, Košiciach, Brne, Ústí nad Labem; zriadení hydrologickej informačnej a predpo-vednej služby s pracoviskami v centrách, na pobočkách a v Českých Budejoviciach, Plzni, Hradci Královom, Žilině a Banskej Bystrici; vytvoření pravidelnej služby leteckej meteorológie prostredníctvom ústavných slu-žobní na všetkých civilných letiskách; zavedení aerologickej služby prostredníctvom observatórií v Prahe-Libuši a Poprade; organizovaní činnosti odboru podzemných vod a Hydrofondu; utvoření agrometeorologickej služby; vybudovaní pracovísk radarovej a družicovej meteorológie v Prahe-Libuš a Bratislavě-Malý Javorník. K sledo­vaniu otázok rozptylu škodlivin v ovzduší, ako novej činnosti ústavu boli zriadené v Prahe i Bratislavě vedecko-výskumné strediská čistoty ovzdušia, včítane staničnej siete a detašovaných pracovísk v niektorých priemysel­ných centrách a pri Atomovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Mimoriadne úsilie si vyžiadalo vybudovanie Regionálneho telekomunikačného centra v Prahe. V nebývalej miere vzrástla i staničná sieť. Za uplynulých 30 rokov bolo postavených resp. aktivizovaných 15 objektov profesionálnych meteorologických stanic a mnohoná­sobné vzrástol počet objektov dobrovolníckej staničnej siete všetkých druhov.

Dnes má ústav na území ČSSR desiatky profesionálnych pracovísk a okolo 10 000 objektov dobrovolníckej staničnej siete. V značnej miere změnilo sa i technické vybavenie jednotlivých pracovísk. K zabezpečeniu róznych činností má ústav k dispozícii moderné registračně přístroje, meteorologické radary, lidary, zariadenia pre příjem z družíc, meracie ústředně, vysoko výkonné počítače, modernú spojovaciu techniku a pod. Kým po oslobodení pracovalo v Československej hydrologickej a meteorologickej službě okolo 200 pracovníkov (z čoho počet vysokoškolákov nepřevyšoval 10 %), dnes v HMÚ ČSSR pracuje přibližné 1300 pracovníkov, z ktorých každý piaty má vysokoškolské vzdelanie a viacerí dosiahli vedeckú hodnost' kandidátov vied. Značná časť tech­nických pracovníkov absolvovala odborné pomaturitné štúdium. Úmerne k danému rozvojů rástli i náklady na investície, prevádzku i mzdy pracovníkov ústavu. Dnes náklady na činnosť a rozvoj ústavu prekračujú ročně čiastku 150 miliónov Kčs. Keď uvážíme, že u najvyspelejších meteorologických a hydrometeorologických služieb je návratnost' podia odhadu Světověj meteorologickej organizácie 1 : 20, potom pri skromnom posudení odbornej a technickej úrovně hydrometeorologických služieb v ČSSR prispievajú naše ústavy do štátnej pokladnice čiastkou 1,5—2 miliardy korún ročně. Je teda zřejmé, že práca obidvoch našich ústavov je vysoko efektívna. Uvedené prostriedky i kvalifikácia kádrov vytvárajú reálné předpoklady pre další intenzívny rozvoj ústavu. Připravuje sa výstavba ústrednej provozní budovy ústavu v Prahe-Komořanoch, započalo sa s výstavbou Multilaterálneho centra radarovej meteorológie na Malom Javorníku a nového Aerologického observatória v Gánovciach pri Poprade. V pláne dálšej pátročnice sa předpokládá výstavba nových budov ústavu v Bratislavě na Kolibě, radarových stanic na Lysej Hore a Koišovskej holi a dalších objektov profesionálnych stanic.

Povojnový rozvoj, popři postupnom budovaní nových odborov činností, zameral sa na zabezpečovanie plnenia úloh rýchlo uskutočňovanej rekonštrukcie národného hospodárstva. Úspěchy sa prejavili nielen v raste počtu pozorovacích objektov a zariadení, ale i v metodách spracovania a kvalitě poskytovaných údajov. Bolo to významné obdobie s mimoriadne vážnými úlohami. Pracovníkom ústavu sa popři prevádzkových úlohách, ako sú prognózy počasia, vodných stavov a prietokov, poveternostnom zabezpečovaní leteckej dopravy, posudkovej činnosti a pod., podařilo spracovať rozsiahly hydrografický a klimatologický materiál získávaný na našom území od počiatku tohto storočia. Spracované výsledky slúžili ako podklady pre Štátny vodohospodářsky plán, ktorým sa riadila a čiastočne i doposialriadi výstavba vodných diel. Boli zpracované také komplexně diela ako: „Atlas pod­nebia ČSR", za ktorý bola ústavu udělená Štátna cena Klementa Gottwalda, „Hydrologické poměry ČSSR", „Klimatologické a fenologické poměry jednotlivých krajov na Slovensku", „Agroklimatické podmienky ČSSR" atd'. Týmito prácami sa ústav zařadil medzi popředně hydrometeorologické služby na světe, ktoré poskytli národnému hospodárstvu ucelený hydrologický a klimatologický popis štátneho územia. Ústav obnovil pravidel­né vydávanie Meteorologických zpráv, Ročeniek pozorovaní, práce váčšieho rozsahu zveřejňuje v periodiku „Zborník prác" a v celom rade významných odborných monografií.

Úspěšná činnosť hydrometeorologickej služby nie je myslitelná bez dobré rozvinutej medzinárodnej spolu­práce. Čs. hydrometeorologická služba v povojnovom období nadviazala spoluprácu s viacerými medzinárodnými organizáciami. HMÚ plní povinnosti vyplývajúce z členstva ČSSR v Světověj meteorologickej organizácii. Najzávažnejšia z týchto úloh je realizácia programu „Světověj služby počasia" (WWW), v rámci ktorého ústav vybudoval Regionálně telekomunikačně centrum pre výměnu informácií medzi střednou Európou a světovým systémom. V rámci socialistických krajin ústav realizuje pravidelnú výměnu informácií a na základe dohodnutej dělby práce plní úlohy, ktoré mu boli zverené Konferenciou riaditelov meteorologických a hydrometeorolo­gických služieb socialistických krajin a Poradou vodohospodářských orgánov pri RVHP. Obdobné ústav plní úlohy, ktoré nášmu štátu v odbore meteorológie ukládá Medzinárodná orgánizácia pre civilně letectvo (ICAO), v odbore hydrologie úlohy, ktoré vyplývajú z programu Medzinárodnej hydrologickej dekády (UNESCO) a Medzinárodnej organizácie pre vedeckú hydrológiu (AIHS). Hydrometeorologická služba ČSSR je tiež zapo­jena do riešenia problémov z oblasti ochrany a zlepšovania životného prostredia a s tým súvisiaceho racionálneho využívania prírodných zdrojov. Táto činnosť je založená na dvojstranných dohodách (NDR, PER) a usku­tečňuje sa tiež v rámci širšieho programu štátov RVHP.

Hydrometeorologická služba ČSSR v súčasnej dobe poskytuje róznym odvetviam národného hospodárstva širokú škálu informácií, předpovědí a výstrah v odbore meteorológie, hydrologie a čistoty ovzdušia, vypracovává štúdie, expertízy a posudky a súčasne vykonává i výskumnú činnosť. Jej přítomnost' i budúcnosť je podmienená výsledkami súčasnej vedecko-technickej revolúcie. Túto podmienenosť móžeme sledovat' v dvoch smeroch. Na jednej straně rýchly rozvoj exaktných vied prispieva k rozvojů poznatkov o atmosféře a prírodnom prostředí vóbec a súčasne dáva k dispozícii celý rad nových technických prostriedkov. Ak má ústav splniť nové úlohy súvisiace s rýchlo napredujúcou industrializáciou musí pristúpiť ku kvalitatívnej zmene v metodách práce. Je třeba přikročit' k racionalizácii prevádzkovej a riadiacej činnosti a urýchlenému zavádzaniu výsledkov výskumu do praktickej činnosti. K zabezpečeniu týchto cielov je nutné široké uplatnenie automatizácie merania, přenosu, spracovania a archivovania údajov, pomocou modernej výpočtovej techniky vo všetkých odbor och ústavu a zavádzanie špeciálnych prístrojov, ktoré nám poskytnú nové druhy informácií o stave vody a atmosféry. O ujasnenie zámerov na tejto cestě sa ústav pokúša v rámci štátnej úlohy „Jednotný automatizovaný informačný systém Hydrometeorologickej služby ČSSR".