VÝCHOVA MLADEJ GENERÁCIE PRED ŠTÚDIOM METEOROLÓGIE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

VÝCHOVA MLADEJ GENERÁCIE PRED ŠTÚDIOM METEOROLÓGIE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

1. VYUČOVANIE A PROPAGÁCIA METEOROLÓGIE NA ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Poznatky z oblasti fyziky atmosféry sú súčasťou učebných osnov fyziky a geografie na základných a středných školách. O problematike vyučovania meteorologických poznatkov v našich krajinách publikovalo niekolko autorov, medzi nimi napr. J. Machyček [5, 6, 7], ktorý sa okrem metodiky vyučovania meteorológie (vypracoval rozsiahle analytické štúdie) zaoberal aj problematikou meteorologických krúžkov. O týchto témach písal viackrát aj J. Procházka [8, 9, 10]. Uvádza možnosti práce v meteorologických krúžkoch a vyzdvihuje pozitivny vplyv takýchto krúžkov na povahové črty žiakov [9]. V závere tohto príspevku konštatuje: „Nutno vsak přiznat, že přes mnohé přednosti této činnosti pro žáky základní školy nejsou meteorologické kroužky na školách obvyklé. “

Pravdepodobne prvým článkom oproblematike popularizácie bol v časopise Meteorologické zprávy príspevok A. Gregora [4], v ktorom poukazuje na velký nedostatok základných vedomostí z oblasti meteorológie medzi širokou verejnosťou: „Nutno říci, že znalostí zcela základních je mizivě málo. Jde-li však o kritiku práce meteorologovy, jest rad a názorů dostatek.“ Vyjadril sa okrem dalších problémov aj k problematike popularizácie meteorológie na školách: „Jsem toho názoru, že meteorologie vzbudí zájem žáků jedině tenkrát, bude-li se jí vyučovat prakticky a vyberou-li se ty části, které jsou poutavé a přitom snadné a přesto užitečné“.

Problematikou vyučovania poznatkov z meteorológie a klimatológie na gymnáziách, úrovňou vedomostí z týchto vedných odborov u gymnazistov a šírením meteorologických informácií v masovokomunikačných prostriedkoch sa zaoberala vo svojich dvoch prácach, prihlásených na súťaž Stredoškolskej odbornej činnosti, študentka gymnázia V. Biznárová [1, 2]. Časť výsledkov bola publikovaná aj v časopise Meteorologické zprávy [3].

2. ODBORNÁ SKUPINA PRE PRÁCU S MLÁDEŽOU SLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

Podlá čl. 11 Stanov Slovenskej meteorologickej spoločnosti „...može Spoločnosť vytvárať sekcie alebo odborné skupiny, do ktorých sa členovia združujú podl'a svojich záujmov a špecializácie“. Odborná skupina pre prácu s mládežou (dalej OSPM) bola ustanovená vlete 1989. Jej členmi boli na začiatku B. Gajar, D. Chudý a S. Racko (vedúci). Po čase sa k OSPM pridali pracovníci SHMÜ v Košiciach (P. Nejedlík) a v Banskej Bystrici (Š. Soták), ktorí už predtým organizovali popularizačnú činnosť (aj v meteorologických krúžkoch) v miestach svojho posobenia. O počiatkoch existencie odbornej skupiny som písal v [11].

Prvoradou úlohou OSPM bolo organizovanie meteorologického krúžku pre žiakov bratislavských gymnázií. Okrem toho bolo v pláne vedenie meteorologických krúžkov pre žiakov základných škol v Bratislave, Košiciach a neskor aj v Banskej Bystrici, zabezpečenie populárnych prednášok pre gymnáziá, exkurzií na meteorologické pracoviská pre žiakov základných a stredných škol, zabezpečenie vhodných tém a odborného vedenia na súťaž Stredoškolskej odbornej činnosti, príprava propagačných a odborných materiálov (napr. videofilmy) pre meteorologické krúžky a aj také aktivity ako je metodické vedenie výučby meteorológie na experimentálnej základnej škole so zameraním na geografiu v Košiciach, odborný dozor nad školskou meteorologickou stanicou a odborné vedenie študentov z agrometeorológie na Strednom odbornom učilišti polnohospodárskom a potravinárskom v Banskej Bystrici a niektoré ďalšie.

Pre učitelov fyziky a geografie sme pripravili informačný letáčik s uvedením ponúkaných aktivit OSPM. Zároveň sme ponúkali odbornú pomoc pri vyučovaní meteorologických častí vrámci učebných osnov geografie a fyziky. Odozva však bola velmi slabá, najma v posledných rokoch. Medzi rokmi 1988 a 1997, kedy som viedol OSPM, dochádzalo k postupnej zmene postoja stredoškolákov a dokonca aj niektorých učitelov k významu jednotlivých predmetov do popredia záujmu sa dostali jazyky avýpočtová technika ado úzadia prírodovedné odbory. Po roku 1989 postupne klesal záujem nielen o prírodné vedy, ale aj o mimoškolské aktivity, ako sú súťaže odborných prác na stredných školách (SOČ) a na vysokých školách (ŠVOČ).

3. SKÚSENOSTI SVEDENÍM METEOROLOGICKÉHO KRÚŽKU V BRATISLAVE

Nevýhodou meteorologických krúžkov oproti niektorým iným záujmovým krúžkom je to, že atmosféra je velmi zložitý systém, a preto vysvetlovanie meteorologických dejov je pre žiakov bez dostatočného fyzikálneho a geografického vzdelania dosť obťažné. To bol hlavný dovod, prečo som si netrúfal viesť krúžky pre žiakov základných škol.

Skúsenosti s vedením meteorologického krúžku pre gymnazistov (ďalej MK) som začal získavať už ako vysokoškolák na jednom vybranom gymnáziu. Po nastúpení na SHMÚ som začal v školskom roku 1988/89 organizovať MK v rámci viacerých bratislavských gymnázií. Propagovanie MK na týchto školách som robil osobne, čo bolo síce časovo náročné, ale osobný kontakt s učitelmi fyziky a geografie (vtedy zemepisu) mal svoje výhody (operatívnosť pri organizovaní populárnych prednášok a pod.). Keďže počet žiakov sa zvyčajne pohyboval vrozpátí 5-7 záujemcov, v„lepších“ rokoch do 10, rozšíril som možnosť navštevovať MK aj pre ostatných stredoškolákov (prostredníctvom médií), čo niektorí aj využili. Neskor som začal viesť paralelne aj MK pre vysokoškolákov z Prírodovedeckej fakulty UK a z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, ktorí nemali odborné štúdium zmeteorológie ale bo boli poslucháčmi prvých dvoch ročníkov. Keďže počet záujemcov o krúžok v priebehu roka vždy klesal (bežný jav pre všetky záujmové krúžky a kurzy), postupne som tieto dva krúžky zlúčil do jedného.

Meteorologický krúžok sa v prvých rokoch schádzal v priestoroch Katedry meteorológie a klimatológie MFF UK, neskor na pracovisku SHMÚ v Bratislave na Kolibe, čo bolo pre žiakov jednoznačne príťažlivejšie, lebo mali možnosť priameho kontaktu s prevádzkou synoptickej služby. Najoblubenejšou časťou programu MK boli exkurzie na meteorologické pracoviská, najmá na stredisko družicovej arádiolokač- nej meteorológie na Malom Javorníku pri Bratislave. Podrobnejšie o činnosti MK som uviedol v [13].

Základným predpokladom vytvorenia MK je jeho dobrá propagácia na začiatku školského roku, čo sa časom ukázalo ako základným problémovým bodom. Okrem toho, že som pri svojích osobných návštevách gymnázií konzultoval sučitelmi fyziky a niekedy aj geografie, poskytol som každej škole velké propagačné letáky očinnosti MK. Ako som niekedy zistil, mnohí gymnazisti sa o aktivitách OSPM ani nedozvedeli (pasivita učitelov). Tuto bariéru som sa snažil prekonať informovaním o kružku cez masmédiá, čo sa ukázalo ako velmi vhodný sposob propagácie, nakolko sukromné rozhlasové stanice su stredoškolákmi velmi sledované. Malý záujem zo strany učitelov sa odrazil aj vtom, že málo gymnázií prejavi- lo záujem o odborné prednášky a exkurzie. Skutočnosť, že to závisí predovšetkým na osobnom prístupe pedagóga, dokazovalo aj to, že o ponukané aktivity prejavovali záujem z roka na rok zváčša tie isté školy.

Okrem vedenia MK sme mali naplánované aj ďalšie aktivity. V rámci skromných možností sa pomerne dobre podarilo nahrať staré meteorologické filmy na videozáznam [12], ďalšia videosnímka bola urobená z propagačného filmu o SHMÚ a jeden dokument nahraný z televízie. V posledných troch rokoch som si vytvoril vlastnu zbierku diapozitívov s meteorologickou tématikou, prezentáciou ktorých vzrástla príťažlivosť programu MK. Žial, nepodarilo sa oživiť školsku meteorologicku stanicu na jednom bratislavskom gymnáziu napriek tomu, že mala vo svojom objekte dobre situovanu meteorologicku budku.

4. PERSPEKTIVY PRÁCE S MLADOU GENERÁCIOU V RÁMCI ČESKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

Výchova mladej generácie a príprava na jej postupné začlenenie do vedeckých alebo pracovných kolektívov je nevyhnutnou podmienkou kontinuálneho vývoja akejkolvek vedeckej disciplíny. Čím skor sa mladý človek začne venovať konkrétnej vednej oblasti, v ktorej mieni po skončení študia pracovať, tým sa zváčšuju predpoklady pre jeho tvorivu sebarealizáciu [13]. Aj v meteorológii je žiaduce, aby výchova buducich odborníkov, založená na individuálnom prístupe, prebiehala pokial možno už od stredoškolských lavíc.

Činnosť meteorologického kružku v Prahe je vzásade závislá od tých istých faktorov ako v Bratislave. Predpokladám, že najbližší školský rok (1998/99) bude okrem iného aj sondou do spolupráce sniektorými pražskými gymnáziami, MFF UK a ČHMÚ.

Pre propagáciu meteorologického kružku, príp. aj iných popularizačných aktivít mienim využívať aj internet. Dnes je používanie výpočtovej techniky aj pre taku činnosť ako je meteorologický kružok takmer nevyhnutnosťou. Nároky mladých ludí rastu a je na nás, aby sme poukázali na tie možnosti využívania počítačov, ktoré budu mať pre ich profesionálnu orientáciu pozitívny vplyv.

Keďže vychádzam z toho, že „genetický materiál“ je podobný ako v Bratislave, očakávam pri dostatočnej spolupráci so stredoškolskými pedagógmi aj niekolko záujemcov o prácu v meteorologickom kružku. Treba si uvedomiť, že prvoradým cielom tejto aktivity je vyhladať takých žiakov, ktorí o meteorológiu už maju záujem, a ako som sa v Bratislave presvedčil, u niektorých býva tento záujem dosť velký. Preto je potrebné tento záujem usmerniť a pomocť žiakom ho aj prakticky uplatniť.

Stretávam sa niekedy s názorom, že takáto aktivita nemá velký význam, nakolko absolventi VŠ si aj tak nájdu lepšie platené zamestnanie ako v štátnej službe... atď. Treba opáť zdorazniť podstatný fakt, že cielom MK nie je presviedčať žiakov ovýhodnosti tohto povolania, ale osloviť tých žiakov, ktorí k meteorológii inklinuju. V každej populačnej skupine sa nájdu ludia, pre ktorých je ich povolanie koníčkom a neskor aj životným poslaním. Je na nás, aby sme týmto luďom v ich usilí pomáhali.

Literatura

[1] Biznárová, V.: Úroveň vedomostí z meteorológie u žiakov gymnázií, ich požiadavky na vysielanie meteorologických informácií. [Sůťažná práca vrámci Stredoškolskej odbornej činnosti 1989.] Nepublikované.

[2] Biznárová, V.: Vyučovanie poznatkov z meteorológie na gymnáziách ajeho odraz na vedomostiach žiakov. [Sůťažná práca v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti 1990.] Nepublikované.

[3] Biznárová, V. - Racka, S.: Sučasný stav vyučovania poznatkov z meteorológie na gymnáziách. Meteorol. Zpr., 44, 1991, č. 1, s. 9.

[4] Gregor, A.: Více meteorologie do školy. Meteorol. Zpr., 2, 1948, č. 2, s. 29-30.

[5] Machyček, J.: Meteorologické kroužky na všeobecně vzdělávacích školách. Zeměpis ve škole, č. 2, 1968-69, s. 42-46.

[6] Machyček, J.: Stav vědomostí absolventů SVVŠ z meteorologie a klimatologie v rámci fyzické geografie. AUOP, FRN - Tom 23, Geografica-Geologica VIII, 1968.

[7] Machyček, J.: Základní problémy vyučování klimatologie. Přírodní vědy ve škole, XXXVI, 1984-85, č. 2, s. 72-75.

[8] Procházka, J.: Jaký je stav vyučování základům meteorologie ve školách? Meteorol. Zpr., 29, 1976, č. 3, s. 93-94.

[9] Procházka, J. - Kamenčák, F.: Jaké jsou možnosti uplatnění námětů z meteorologie v nepovinných formách vyučování na základní škole. Meteorol. Zpr., 30, 1977, č. 4-5, s. 155.

[10] Procházka, J.: K činnosti meteorologického kroužku na Pedagogické fakultě v Ostravě. Meteorol. Zpr., 31, 1978, č. 3, s. 91-92.

[11] Racko, S.: Činnosť odbornej skupiny pre prácu smládežou Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV. Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 1, 1990, č. 2, s. 62-64.

[12] Racko, S.: Staré meteorologické filmy. Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 2, 1991, č. 3, s. 45-46.

[13] Racko, S.: Minulosť a budúcnosť meteorologického krúžku pre stredoškolákov. Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 5, 1994, č. 2, s. 44-46.

Lektor RNDr. Miroslav Škoda, CSc., rukopis odevzdán v srpnu 1998.

Stanislav Racko, MZ 1998/9, str. 179-181