20 ROKOV VÝSKUMU LESNÍCKEJ KLIMATOLÓGIE U VÝZKUMNÉHO ÚSTAVU LESNÍHO HOSPODÁŘSTVÍ A MYSLIVOSTI STRNADY
Uplynulo 20 rokov od založenia Laboratória lesníckej klimatológie VÚLHM. Jeho vznikom k 1. 1. 1956 bol vytvořený základ pre novů etapu vývoja čs. lesníckej klimatológie resp. bioklimatologie. Charakterizuje ju zakladanie výskumných objektov jednak pre dlhodobé sledovanie mezo- a mikroklimatických pomerov lesných rubaní a polán včítane zisťovania ich vodného režimu a jednak pre získavanie poznatkov o mikroklíme lesných porastov z hladiska ich využitia pre pestovnú prax a k potvrdeniu významu lesnických opatření v porastoch zo širšieho hladiska dialkových účinkov lesov - ochrany a tvorby krajiny.
Do začiatku šesťdesiatych rokov bol výskům zameraný na sledovanie mikroklimatického a vodného režimu rúbaní, k čomu bol vybudovaný výskumný objekt Bědovice vo vých. Čechách (1954 — 1963). V úzkej spolupráci s oddělením pestovania lesov VÚLHM bol riešený problém prostredia pre obnovu borovicových monokultur. Okrem poznatkov ekologického posúdenia vhodnosti rúbaní rózneho charakteru pre mladú generáciu dřevin boli získané cenné výsledky aj z hladiska poznania mikroklímy a rozvoja mikroklimatológie. Možno spomenúť napr. po prvýkrát u nás používané metody vyššej matematickej statistiky pre spracovanie mikroklimatických údajov, využitie princípov komplexneklimatologických v mikroklimatickej sféře, metodu přepočtu mikroklimatických údajov z relat. krátkodobých meraní na dlhé klimatologické obdobie, konštrukciu prístroja pre meranie denného oblúku Slnka (čs. patent) a malého zrážkomeru pre ekologické štúdie v teréne.
Objekt Bědovice so svojimi dlhodobými meraniami intercepčných strát zrážkovej vody, vlastnými meraniami zrážok a výskumom systému prúdenia vzduchu v priestoroch rúbaní, ale i štúdium snehovej pokrývky v porastoch a v rúbani představuje v mnohých smeroch velmi podrobné a pravděpodobné najdlhšie štúdium tejto problematiky, čo umožnilo podat' preukazné závěry zvlášť u prvkov, kde krátkodobé alebo jedno — až niekotko sezónně merania možu priniesť skreslené údaje vplyvom pove-ternostných podmienok. Desaťročný rad meraní na mikroklimatických početných staničkách objektu Bědovice umožnil riešenie dalších otázok mikroklimatologickej metodiky. Porovnanie radu základnej meteorologickej stanice na velkej enklávě volného priestranstva medzi lesmi (polána o rozlohe 30 ha) s radom reprezentatívneho observatória HMÚ Nový Hradec Králové umožnilo nahliadnuť do režimu mezoklímy a viedlo i k definíciam mikroklímy a mezoklímy, ktoré sa postupné začínajú používať i v učebniciach.
Po roku 1960 ťažisko výskumu Laboratória sa prenieslo v úzkej spolupráci s odborom pestovania lesov do polohy stredohorskej. Na pokusnej ploché Šerlich v Orlických horách šlo opať o mikroklimatický a vodný režim z hladiska obnovy horských smrečín a zasa dlhý rad meraní (1962—1974) priniesol cenné podklady pre pestovanie. Okrem štúdii cirkumglobálneho žiarenia (ponuka tepla) bol však program zameraný na procesy, ktoré z tamojších lesov vytvárajú dóležitého činitela krajinotvorného, tj. na ich účinky v sféře hydrometeorologickej se zretelom na vodnú a vodohospodársku funkciu.
Dóležitejšie výsledky z tohto výskumu z hladiska prínosov pre aplikovanú meteorológiu boli uplatněné v analýze intercepčných procesov v stredohorskom lese, v štúdiách o výskyte a množstve horizontálných zrážok z hmly, o vzťahoch horizontálnych zrážok k synoptickým poveternostným situáciám a opať v štúdiách dlhoročných pozorovaní snehovej pokrývky v porastoch a v rúbaniach.
Komplexně zhodnotené výsledky hydrometeorologických štúdii sa stali podkladom pre prvé praktické úvahy o možnostiach riadiť účinky lesov na oběh vody v povodiach v súlade s vodohospodářskými potřebami. Narastajúce poznatky na jednej straně a trend nesporného vývoja potrieb spoločnosti na druhej straně viedol pracovníkov Laboratória od r 1965/66 k intenzívnej přípravě podmienok pre aplikáciu vědeckých poznatkov z užitej meteorológie v tomto směre a pre rozvoj špeciálneho výskumu. Neskór opierajúc sa o uznesenia XIV. zjazdu KSČ, ktorý týmto ideám otvoril doširoka cestu, boli na základe už získaného materiálu přepracované možnosti nových hospodářských spósobov v lesoch podia modelového projektu na podnět KNV Východočeského kraja pre 21 000 ha lesnej plochy Orlických hor a podhoria.
Od r. 1971 sa sústreduje pozornosť na novů geografickú oblasť k prehlbovaní komplexného štúdia hydrometeorologického a hydrického režima lesa pahorkatin. Rozvíja sa budovanie Pokusnej plochy Želivka ako modelového objektu pre smrekové porasty a smrekové hospodárstvo v tejto najdóležitejšej produkčnej oblasti ČSR. Na objekte experimentálneho povodia v perimetre vodárenskej nádrže Želivka sa začíná s rozsiahlými štúdiami intercepčného procesu v smrekových porastoch rozličných věkových stupňov a zápoja, buduje sa gradientová veža k poznávaniu porastnej bioklímy a k štúdiu radiačnej, tepelnej a vodnej bilancie smrečín, a to v návaznosti na výskům hydrologie malého povodia a na štúdie produkcie drevnej hmoty. O hodnotě teito etapy výskumu prof. A. A. Molčanov, sovietsky vládny expert, v roku 1974 přehlásil, že vypracované zásady vazieb lesného a vodného hospodárstva pokládá v RVHP za najprogresívnejšie.
Okrem výskumnej a vedeckej práce, ktorá překročila rezortnú tématiku, pracovníci Laboratória zasiahli v uplynulých rokoch velmi podstatné do vědeckého života u nás. Niektorí stáli u zrodu a podstatné sa podiefali na práci odborných orgánov ČSAV (Bioklimatologickej komisie ČSAV, Odbornej skupiny Čs. meteorologickej spoločnosti pri ČSAV, na riadeniu ideovej a odbornej práce Čs. bioklimatologickej spoločnosti).
Osobitnú pozornosť věnovalo Laboratórium aj přípravě nových kádrov. Okrem dlhoročných riadnych prednášok Základov bioklimatologie na Prírodovedeckej fakultě KU v Prahe po prof. A. Gregorovi boli to přednášky v riadnom i dialkovom štúdiu vysokých škol lesnického směru, v postgraduálnych kurzoch ČVUT a VŠZ, na róznych iných inštitúciách doma i v zahraničí.
Laboratórium udržuje stály kontakt s mnohými pracoviskami v celom světe. Velmi úzké z vážky má predovšetkým s krajinami RVHP, podiefa sa na propagácii a spolupráci so ZSSR, čo už dávnejšie v paťdesiatych rokoch ocenil prof. Chromov. Dnes udržuje Laboratórium velmi těsné vzťahy s Laboratóriom lesnej tvorby AN ZSSR (prof. A. A. Molčanov), s Vedecko-výskumným ústavom lesného hospodárstva Puškino (Dr. Voronkov), so Štátnym hydrologickým ústavom v Leningrade (Dr. Fjodorov).
I z tohto stručného prehladu o práci Laboratória v jeho dvadsaťročnom vývoji možno konstatovat', že sa trend programových cielov nezměnil. Možno právom očakávať, že pracovníci Laboratória lesníckej klimatológie VÚLHM (vedúci ing. Vladimír Krečmer, CSc ) splnia ako po kvantitatívnej tak i kvalitatívnej stránke v plnej miere výskumné záměry, opierajúc sa o bohaté skúsenosti, ktoré získali v priebehu celej dvadsaťročnej aktívnej činnosti. K tomu im třeba zaželať vela zdaru a sil.
Robert Intribus, MZ 1976/1, ročník 29, str. 30-31