V čase, kedy aerologické výskumné metody boli iba v prvopočiatku svojho vývoja, získávala meteorológia poznatky vertikálnej výstavby ovzdušia hlavně z malého počtu horských pozorovacích stanic a observatórií. Pozoruhodným medzníkom vo vybudovaní siete vysokohorských a vóbec horských observatórií bolo zriadenie observatória na Sonnblicku v rakúskych Alpách vo výške 3108 m n. m. v roku 1886, ktoré je teda v činnosti už vyše 60 rokov a vykonalo pre vedu a prax neocenitelné služby.
No ani rýchly technický pokrok a úžasné zdokonalenie aerologických meracích metod, ktoré umožnili na začiatku nášho storočia objaviť jestvovanie stratosféry a objasniť základné deje termodynamiky a všeobecnej cirkulácie ovzdušia, a ani ďalšie epochálně vynálezy rádiosondy a použitie radaru v aerológii nezatienili význam horských observatórií. Veď jediné tieto nám umožňujú získavať nepřetržité záznamy z vyšších vrstiev, pričom záznamy prístrojov šú doplňované aj cennými bezprístrojovými pozorovaniami zamestnancov observatória.
Preto sa pokračovalo a pokračuje aj doteraz v budovaní a zriaďovaní dalších horských observatórií, sieť ktorých je dnes už značné rozsiahla. Tak došlo v októbri 1904 aj k otvoreniu observatória na Milešovke, na najvyššom vrchole Českého stredohoria v severozápadných Čechách vo výške 840 m nad morom. Keď sa, azda, na prvý pohlad vidí, že výška tohto observatória nad nížinou nie je velká, tu právě poloha osamoteného nižšieho vrcholu pri porovnaní so susednými horskými observatóriami — Smrčníkom v Krušných horách a Sněžkou v Krkonošiach — je dobrým doplnkom siete výškových meteorologických observatórií v tejto časti nášho štátneho územia.
Podnět k vybudovaniu meteorologického observatória na Milešovke vyšiel hned' na začiatku nášho storočia z kruhov vtedajšieho Horského spolku severozápadných Čiech v Tepliciach-Sanove. Myšlienku zriadiť observatórium na Milešovke vřelo podporoval aj riaditel viedeňského Ústredného ústavu pre meteorológiu a geodynamiku prof. Dr J. M. Perntner, ktorý v svojom dobrozdaní právě zdórazňoval výhodu menšej výšky projektovaného nového observatória pri porovnaní s výškou už vybudovaného v tom čase observatória na Snežke. Okrem činitelov Horského spolku v Tepliciach-Šanove, ktorí usilovali o vybudovanie observatória na Milešovke, mal najvačšiu zásluhu o jeho uskutečněme a dobré vedeme Dr R. Spitaler, profesor bývalej nemeckej univerzity v Prahe. Roku 1908 převzal observatórium do svojej správy Ústav pre kozmickú fyziku tejto univerzity, riaditelom ktorého bol profesor Dr Spitaler. Po jeho odchode do penzie převzal vedenie spo-menutého ústavu a observatória prof. Dr L. V. Pollak, ktorý sa tiež znamenité staral o ďalšie vybavenie observatória přístroj mi a vědecky zhodnotil mnohé výsledky pozorovaní, vykonaných na Milešovke.
Od zriadenia observatória v r. 1904 bol tam stále přítomný iba jeden pozorovatel. Len v r. 1928 umožnilo zapojenie observatória do hlásnej siete čsl. leteckej poveternostnej služby prijať vysokoškolsky vzdělaného úradníka. Pozorovatelská služba na observatóriu bola s krátkým přerušením na začiatku r. 1917 udržaná aj v napriaznivom období prvej světověj vojny. Po nacistickej okupácii přešlo observatórium do správy berlínského Reichsamtu fiir Wetterdienst. Po oslobodení r. 1945 bolo observatórium na Milešovke přičleněné k Meteorologickému ústavu Karlovej univerzity, v ktorého správě zostalo až do konca roku 1952.
Od roku 1953 přešlo observatórium do správy Československej akadémie vied, pri ktorej bola povodně vytvořená Komisia pre meteorológiu a klimatológiu. Komisia připravovala zriadenie pracoviska pre meteorológiu a klimatológiu, ktoré začalo svoju činnosť začiatkom roku 1954 v miestnostiach astronomického a meteorologického observatória v Hradci Královom. Toto pracovisko, ktoré je předběžné organizačně spojené s Geofyzikálnym ústavom ČSAV, spravuje nateraz observatórium na Milešovke.
Výsledky běžných a niektorých špeciálnych meteorologických pozorovaní boli zpracované a uveřejněné v početných prácach a článkoch mnohých autorov. Zoznam prác, ktoré sa opierajú úplné alebo aspoň čiastočne o pozorovací materiál observatória na Milešovke, uveřejnil bývalý vědecký pracovník observatória O. Menzl y časopise „Zeitschrift fiir Meteorologie" Sv. 6, zošit 1, Berlin, 1952. Tento zoznam nie je iste celkom vyčerpávajúci; niektoré spracované výsledky pozorovaní na Milešovke sú uvedené aj v róznych učebniciach a příručkách.
Třeba očakávať, že zařáděním observatória do pracoviska našej vrcholnej vedeckej ustanovizne, Československej akademie vied, dostane sa toto do obdobia zintenzívnenia svojej činnosti pozorovatelskej přibráním dalších špeciálnych pozorovacích a výskumných úloh. Tým sa umožní spracovanie a publikovanie nových cenných príspevkov, ktoré doplnia klimatografický obraz našej vlasti a pomóžu aj pri rlešení róz-nych teoretických a praktických problémov v odbore meteorologie a klimatologie. Páťdesiatročná séria šúvislých pozorovaní priam žiada, aby bola v najbližšom čase všestranné vyhodnotená. Toto bude najdóstojnejšou oslavou významného jubilea nášho horského observatória na Milešovke.
Prof. Dr Mikuláš Konček, MZ 1954/4, ročník 7, str. 85-86