You are here

Domů › Významné osobnosti české a slovenské meteorologie

Ferdinand Šamaj

St, 2015/12/23 - 19:20 — plipina

Doc. RNDr. Ferdinand Šamaj, DrSc., už nie je medzi nami

Dňa 8. septembra 2012 náhle zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov dlhoročný riaditel Slovenského hydrometeorologického ústavu a jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej a československej meteorológie, klimatológie a hydrológie, docent RNDr. Ferdinand Šamaj, DrSc. Keď sme sa s ním stretli pred necelým rokom pri príležitosti osláv jeho osemdesiatych narodenín, bol v relatívne dobrej fyzickej a psychickej kondícii a hovoril o svojich plánoch v najbližších rokoch. O to bolestnejšie sa nás dotkla nečakaná správa o jeho úmrtí.

Narodil sa 9. novembra 1931 v Trnave. Po absolvovaní učitelskej akadémie a dvojročnom pósobení na národnej škole na východnom Slovensku vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v BratisIave špecializáciu hydrológia a klimatológia v roku 1957. Diplomovú prácu napísal na tému Denný chod zrážok na nížinách a na horách. Odvtedy sa otázky atmosférických zrážok a hydrologickej bilancie stali dominantnými v celej jeho profesionálnej kariére. Zostal pracovať na katedre u profesora Mikuláša Končeka ako asistent a už v roku 1963 obhájil vedeckú ašpirantúru v problematike Zrážkové pomery Vysokých Tatier a v roku 1964 sa habilitoval za docenta.

Jeho odborné a organizačné schopnosti boli verejne známe, a preto nebolo žiadnym prekvapením, že bol 1. januára 1969 vymenovaný za riaditel'a novo vzniknutého Slovenského hydrometeorologického ústavu. Napriek tomu, že nastúpil na Vysokú funkciu na začiatku obdobia tzv. normalizácie. nemožno ho považovať za „normalizačního“ riaditel'a, pretože jeho miesto nesúviselo s víťazstvom nových mocenských štruktúr. Naopak. Do funkcie nastúpil v dósledku predchádzajúceho politického uvolhenia v roku 1968, ktoré prispelo ku vzniku federalizácie Československa a tým aj samostatného SHMÚ a umožnilo vystriedať nekvaliÍlkované „robotnícke“ kádre ludmi s zodpovedajúcim vzdelaním. Docent Šamaj presne splňal podmienku, ktorá bola zakotvená už v stanovách Československého štátneho ústavu meteorologického z roku 1919, a to, že „na čele meteorologického ústavu stojí riaditel, ktorým sa móže stať iba vedecký činný pracovník“.

Doc. Šamaj aj počas svojho pósobenia v hydrometeorologickej službe nadhlej prednášal niekolko predmetov na Prírodovedeckej a Matematicko-fyzikáInej fakulte UK a bol aj členom komisie pre udelbvanie vedeckých hodností CSc. až do roku 1996.

Nezaostával ani v odbornom raste. V roku 1978 obhájil vedecký titul DrSc. na tému Spracovanie atmoýrických zrážok na Slovensku v období 1881–1970 na základe rekonštrukcie zrážkových meraní z 274 staníc na Slovensku, v roku 1973 publikoval monografiu Intenzity zrážok na Slovensku spolu s dr. Š. Valovičom, v roku 1974 kapitolu Zrážkové pomery v dieIe Klíma Tatier spolu s K. Chomiczom, v roku 1979 kapitoIu Zrážkové pomery v monografii Klíma a bioklíma Bratislavy a v roku 2001 (už na dóchodku) spracoval Dějiny meteorologie v českých zemích a na Slovensku spolu s K. Krškom. Napísal približne 200 vedeckých, koncepčných a popularizačných publikácií, Dvadsať rokov bol koordinátorom československej štátnej výskumnej úlohy Povetemostné deje a ich vzthh k hydrologickým procesom.

V riadiacej funkcii uplatňoval široloý rozhl'ad a schopnost usmerňovať všetky odborné činnosti SHMÚ. Uprednostňoval modernizáciu a personálne posilnenie pracovísk schopnými mladými a ambicióznymi zamestnancami. Zaslúžil sa o to, že SHMÚ intenzívne spolupracoval s viacerými domácimi vedeckými a odbornými inštitúciami vo výmene údajov a inlormácií a při výchove perspektívnych pracovníkov. Zakrátko sa SHMU staI uznávanou odbornou a vedeckou inštitúciou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Rozvinuli sa také nové činností, ako využitie modernej výpočtovej techniky a databázových systémov radarovej a satelitnej meteorológie. Rozšíril sa monitoring a výskum kvality ovzdušia a neskór aj kvality vody, postavili sa nové budovy a inštalovala modemá technológia, vrátane automatizovaných systémov merania. SHMÚ sa zapojii do celoštátnych domácich a medzinarodných vedeckých projektov.

Dve zásluhy doc. Šamaja treba osobitne vyzdvihnúť:

1. podporoval každého, kto mal záujem o rozvoj odboru a o svoj odbomý rast, umožňoval stáže mladých odbomíkov na svetovo významných pracoviskách. V zložitom období normalizácie sa zaslúžil o to, že viacerí dobrí odborníci, ktorí museli opustiť armádu a iné pracoviská z politických dóvodov, dostali možnosť pracovať v SHMÚ na zodpovedajúcich poziciách,

2. bol si vedomý významu prezentácie výsledkov vedeckovýskumných činností, a preto podporoval publikačnú činnosť bádatelov SHMÚ, priamo vyžadoval písomný prejav od pracovníkov nielen na výskumných funkciách, ale aj od zamestnancov v prevádzkovej činnosti. Za časov jeho riaditelovania vychádzali početné zborníky prác obsahujúce závery oponovaných výskumných úIoh a referátov z konferencií a seminárov.

Doc. Šamaj mal zmysel a cit pre usporiadania odborných a spoločenských podujatí. Pravidelne sa zúčastňoval na róznych odborných konferenciách a poradách, mnohokrát so zahraničnou účasťou, Medzinárodné vzťahy udržiaval aj prostredníctvom organizovania takých podujatí, ako boli československo-mad'arské konferencie a konferencie o klíme Karpát, čulé kontakty udržiaval aj s polskou meteorologickou a hydrologickou službou, obnovil kontakty s rakúskou, německou a švajčiarskou meteorologickou službou.

Doc. Šamaj bol členom viacerých vedeckých a redakčných rád doma a v zahraničí, dlhé obdobie bol predsedorn Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV a podpredsedom Československej meteorologickej spoločnosti. Bol tiež dlhý čas československým zástupcom v Svetovej meteorologickej organizácii v Ženeve. Pracovníci Českého hydrometeorologického ústavu a iných českých ustanovizní sú mu vd'ační za priatelslký vzťah, ochotu k spolupráci, za ústretovosť a všetky jeho námety a návrhy, ktoré sa využívali pri plnení společných alebo podobných úloh. Zaujímavé boli aj jeho aktivity pri organizovaní Športových hier pracovníkov ČHMÚ a SHMÚ a tzv. Večerov pracovnej slávy.

Vážený pán docent, drahý Ferko, krutá smrť prekazila Tvoje plány a priniesla smútok do našich srdc. Výsledky Tvojej celoživotnej práce však zostávajú na široké využitie pre d'alšie generácie odborníkov. Budeme spomínať na Teba s úctou a uznaním. Česť Tvojej pamiatke!

Milan Lapin a Karel Krška, MZ 2012/5, ročník 65, str. 160

 

Životní jubileum doc. RNDr. Ferdinanda Šamaje, DrSc.

Dne 9. listopadu 2011 oslaví 80. narozeniny doc. RNDr. Ferdinand Šamaj, doktor matematicko-fyzikálních věd, rodák z Trnavy. Byl dlouholetým předsedou Slovenské meteorologické společnosti při SAV a z té funkce i místopředsedou Československé meteorologické společnosti při ČSAV. Konference a odborné semináře, které z jeho iniciativy společnosti pořádaly, přispěly k rozvoji československé meteorologie.

V letech 1956–1968 působil na Katedře astronomie, geofyziky a meteorologie Přírodovědecké fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě, odkud přešel do Slovenského hydrometeorologického ústavu, jehož ředitelem byl až do roku 1991. Do vedoucí funkce nenastoupil jako normalizátor, ale jako nadějný mladý vědec, pro něhož místo v ústavu uvolnila právě doba Pražského jara, kdy se stalo neúnosným, aby bratislavské pracoviště nadále vedl řemeslník. Tím se naplnil bod stanov Československého státního ústavu meteorologického z doby založení této instituce, který zní: V čele meteorologického ústavu stojí ředitel, kterým se může státi jenom vědecky činný pracovník. Z titulu ředitele ústavu byl představitelem Československa ve Světové meteorologické organizaci a členem jiných mezinárodních komisí.

F. Šamaj je autorem zhruba dvou set publikací různého druhu, od rozsáhlých analytických studií týkajících se hlavně srážek a sněhových poměrů na Slovensku, koncepčních prací, popularizačních článků až po knižní monografie věnované dějinám meteorologie.

Nikdo, kdo zastává vedoucí funkci, nemůže vyhovět a vyhovovat všem. Ale ani největší kritici působení doc. Šamaje v úloze ředitele SHMÚ nemohou popřít, že

a) měl rozhodující vliv na všestranný a nebývalý rozvoj ústavu, k němuž obratně využil doby, jež Slovensku přála,

b) se pod jeho vedením v ústavu vytvořily týmy odborníků, které do hydrometeorologické služby vnesly nové metody a dosáhly výsledků, které obstály v mezinárodním srovnání,

c) podporoval zavádění nových činností, např. radiolokační a družicové meteorologie, aerologie, ochrany čistoty ovzduší, tvorby databází, rozšiřování prognózních služeb a usiloval o získávání a využití měřicí a výpočetní techniky,

d) zdůrazňoval význam výzkumné činnosti, vyžadoval prezentaci získaných výsledků ve formě publikací a přednášek a umožňoval vědecký růst i zaměstnancům, kteří se netěšili přízni tehdejšího režimu.

Jubilantovi blahopřejeme a přejeme co nejlepší zdraví do dalších let jeho života.

Karel Krška, Věstník ČMeS 2011/1, červen 2011

 

Doc. RNDr. FERDINAND ŠAMAJ, DrSc, RIADITEL SLOVENSKÉHO HYDROMETEOROLO­GICKÉHO ÚSTAVU, SA DOŽÍVÁ SESŤDESIATKY

Doc. RNDr. Ferdinand Šamaj, DrSc, riaditel' Slovenského hydrometeorologického ústavu, sa dožívá dňa 9. novembra 1991 šesťdesiatich rokov. Narodil sa v Tmavé, kde absolvoval základnu i strednú školu. Učiterskú akadémiu ukončil v r. 1950. Po maturitě dva roky učil na Národnej škole na Východnom Slovensku. V rokoch 1952-1957 študoval na Univerzitě J. A. Komenského na Prírodovedeckej fakultě odbor hydrológie a klimatológie, kde začal pracovat' ako asistent u profesora M. Končeka. V roku 1963 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1964 sa stal docentom pre odbor meteorológie a klimatológie. Vedeckú hodnost' doktora matematicko-fyzikálnych vied obhájil v r. 1978.

Prvým januárom 1969 převzal funkciu riaditeFa Hydro­meteorologického ústavu v Bratislavě, ktorý riadi do dnešného dňa. Za uplynulých 25 rokov, keď stojí v čele SHMÚ, sa výrazné prejavil jeho rozhodujúci vplyv na všestranný rozvoj ústavu. Pod jeho vedením sa vytvořil tím pracovníkov, ktorý trvale rozvíjal nové formy a metódy práce zabezpečujúce množstvo nových úloh vyplývajúcich z trvale sa zvyšujúcich požiadaviek národného hospodárstva na hydrometeorologické služby. K tomuto vytváral cielavedome a trvalo vhodné pracovné i technické podmienky. K nim je v prvom rade potřebné počítat' vybudovanie krajských pobočiek a decentralizáciu služieb, ktoré tak získali na opera­tivnosti ako aj na kvalitě. Vzhladom na existujúce podmienky sa za toto obdobie podařilo v historii ústavu nevídané. Okrem výstavby krajských pobočiek v Košiciach a Banskej Bystrici vyrástl i i ďalšie významné odborné pracoviská na Malom Javorní­ku a v Gánovciach, radarová stanica v Kojšovskej Holi, praco­viská pre zabezpečovanie atómových elektrární v Jaslovských Bohunicicach a Mochovciach, ako i detašované pracoviská na letisku v Ivánke, Žilině, Prievidzi, Dudinciach, Liesku.

Nemenej významný bol jeho přístup k technickému rozvojů a výpočtovej technike, čo umožňovalo trvalé skvalitňovanie operativnosti i odbornosti prevádzkových i výskumných prác ústavu. Včas pochopil potřebu rozvoja sledovania čistoty ovzdušia a neskór i kvality vody, čím mohol ústav včas reagovat' na požiadavky týkajúce sa pozorovaní kvality životného prostre­dia.

Meteorologické radary, příjem z meteorologických družíc, automatizácia technologických liniek, budovanie monitoringu a modernizácia hlásnej a predpovednej služby, budovanie databankových systémov vo všetkých odborech činnosti ústavu, to boli všetko nové činnosti, ktoré bolo možné realizovat' iba pomocou výpočtovej techniky, a to tak v oblasti zabezpečovania vlastnej výpočtovej techniky ako aj vytvořením podmienok pre výchovu systémových pracovníkov a programátorov. Tak sa vytvořili podmienky pre desiatky pracovníkov, ktorí mohli ísťna stáže a štúdijné pobyty doma i v zahraničí.

Dosiahnuté výsledky vědeckotechnického rozvoja umožnili expertíznu činnost' v zahraničí. Jubilant aktívnou spoluprácou so Světovou meteorologickou organizáciou připravil podmienky pre riešenie niektorých projektov, napr. hlásný a varovný systém na rieke Indus, ako i iné projekty. Experti ústavu boli napr. v Zambii, Pákistáne, na Cypre a pod.

Jubilant i po odchode zo školy na ústav věnoval vel'a úsilia pedagogickej činnosti. Praktické skúsenosti, získané na ústave, odovzdával študentom tak na Prírodovedeckej fakultě, ako aj na Matematicko-fyzikálnej fakultě UK v Bratislavě, kde je členom viacerýeh komisu.

Rozsah jeho činnosti je obdivuhodný, akspomeniemejehočinnosť na úseku výskumu. V prvom období spracoval zrážkové poměry Vysokých Tatier, ktoré publikoval v monografii Klíma Tatier pripravenej slovenskými a polskými meteorológmi. Velkú pozornost' věnoval zhodnoteniu intenzit krátkodobých dažďov na Slovensku (spolu s dr. Valovičom). Výsledky zhodnotenia dlhodohých radov atmosférických zražokna 70 staniciach sú obsahom monografického diela v "Zbomíku prác SHMÚ". Podrobné zhodnotil zrážkové pomě­ry Bratislavy a jej okolia pre monografiu "Klíma a bioklíma Bratisla­vy". Dovršením zhodnotenia zrážkových pomerov na Slovensku sú dve monografické diela publikované v "Zbomíku prác SHMÚ", kde podrobné spracoval charakteristiky zrážok z 200 stanic na Slovensku za roky 1901 až 1970 a mapové ich zobrazil. Velký počet prác věnoval zhodnoteniu sněhových pomerov na Slovensku, vrátane vodnej hodnoty a zaťaženia zo snehovej pokrývky. Zhodnotil tiež viaceré mimoriadne výkyvy počasia v poFnohospodársky významných oblastiach. V súčasnosti sa zaobera problematikou energie větra. Je autorom a spoluautorom 82 vědeckých prác, 50 vedecko-popularizačných, resp. koncepčných článkov a vyše 80 róznych příležitostných publikácii a recenzií. Oponoval desiatky výskumných prác a dve desaťročia bol koordinátorem komplexnej úlohy "Poveternostné deje a ich vztah k hydrologickým procesom".

Významná je jubilantova spolupráca s viacerými vědeckými a riadiacimi inštitúciami. Bol členom ich vědeckých rád a členom redakčných rád našich i zahraničných časopisov. Celé obdobie zastával funkciu předsedu Slovenskej meteorologickej spoločnosti SAV a podpredsedu Česko-Slovenskej meteo­rologickej spoločnosti pri ČSAV. V súčasnosti vykonává funkciu Stálého zástupců ČSFR vo Světověj meteorologickej organizácii, člena Slovenskej komisie pre životné prostredie pri vládě SR, člena Slovenskej komisie pre jádrové havárie, předsedu Česko-Slovenského komitétu pre znižovanie strát zo živelných pohrom a mnohé ďalšie.

Dlhoročná a mnohostranná činnost'jubilantova získala velký počet veřejných ocenění a uznaní tak našimi ako aj zahraničnými inštitúciami.

K splneniu jeho ďalších zámerov a úspešnej práci prajeme mu menom redakčnej rady Meteorologických zpráv, všetkých pracovníkov SHMÚ i ďalších spolupracujúcich ústavov a praco­vísk pevné zdravie, radost' zo života, pracovný elán, ako aj dobrú pohodu v osobnom živote.

Otakar Malý, MZ 1991/5, ročník 44, str. 151

 

Doc. RNDr. FERDINAND ŠAMAJ, DrSc, SA DOŽÍVÁ 50 ROKOV

RIADITEL HYDROMETEOROLOGICKÉHO ÚSTAVU V BRATISLAVĚ A PŘEDSEDA SLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI PRI SAV

Ferdinand Šamaj (nar. 9. novembra 1931 v Trnavě) pochádza zo skromného prostredia ako váčšina terajších vedúcich odborníkov na Slovensku. Dospieval v rokoch budovania Iudovodemokratického zriadenia a s entu-ziazmom mladých sa zapájal do verejnoprospešných zvázáckyeh prác, bol úderníkom Tratě mládeže, na ktorej sa formoval politický postoj generácie. Po maturitě (1950) 2 roky učil na národnej škole na východnom Slo­vensku, tu sa stal členom KSČ (1952). V r. 1952 až 1957 študoval na Prírodovedeckej fakultě UK v Bratislavě odbor klimatologie a hydrologie. Od r. 1957 do 1963 pósobil ako asistent, neskór ako docent na katedře astro­nomie, geofyziky a meteorológie, bol žiakom prof. M. Koněeka. Od 1. januára 1969 vedie ako riaditel Hydro­meteorologický ústav v Bratislavě. V r. 1963 obhájil hodnost kandidáta matematicko-fyzikálnych vied a r. 1978 mu bola udělená hodnost doktora matematicko-fyzikálnych vied.

Pod jeho vedením ústav v Bratislavě podstatné rozšířil pole svojej posobnosti v nadváznosti na vědecko­technický rozvoj a potřeby iných odvětví národného hospodárstva. Na ústave vzniklo viac nových pracovných odborov, zaviedlo sa využívanie novej techniky (meteorologické radary, využívanie družíc, akustický radar, výpočtová technika), vybudovali sa viaceré nové pracoviská (Malý Javorník, Gánovce pri Poprade, Prievidza, budova pre synoptickú a leteckú službu na bratislavskom letisku). Od r. 1971 bol koordinátorom štátnej úlohy II-7-1 „Poveternostné deje a ich vztah k hydrologickým procesom", na ktorej sa zúčastnili okrem pracovníkov HMÚ v Bratislavě av Ostravě aj odborníci ÚFA ČSAV, EF ČVUT v Prahe, PFUK v Bratislavě, PF UJEP v Brne a VUVH v Bratislavě. Za úspěšné plnenie plánu za jeho vedenia ústav štyrikrát obdržal „Čestné uznanie ministra MLVH a SVOZ" a štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu" (1973).

Jubilant po absolvovaní štúdia okrem pedagogickéj činnosti sa plne věnoval aj výskumným prácam. V prvom období spracoval zrážkové poměry Vysokých Tatier, publikované v monografii Klíma Tatier, pripra-venej československými a polskými meteorológmi. Ďalej sa věnoval zhodnoteniu intenzit krátkodobých daždov na Slovensku (v spolupráci s dr. Valovičom), výsledky zhodnotenia z dlhodohých záznamov zo 70 zrážkomerných stanic priniesla monografia v „Zborníku prác HMU". Podrobné zhodnotili tiež zrážkové poměry Bratislavy a jej okolia pre publikáciu „Klíma a bioklíma Bratislavy". Dovršením zhodnotenia zrážkových pomerovna Slovensku sú 2 monografie v „Zborníku prác HMÚ', v prvej je podrobné statistické spracovanie zrážok z 200 stanic za roky 1901 až 1970 a v druhej ich mapové vyobrazenie s krátkým doprovodným textom. Vela štúdií věnoval zhodnoteniu sněhových pomerov na Slovensku v štatistických charakteristikách, v rámci ktorých spracoval aj vodnú hodnotu a zaťaženie zo snehovej pokrývky. Zhodnotil viaceré mimoriadne výkyvy poveternosti v polnohospodárskych významných oblastiach. Je autorom a spoluautorom viac ako 50 vědeckých prác, 35 vedecko-popularizačných, resp. koncepčných článkov a viac ako 50 róznych příležitostných článkov a recenzií. Oponoval desiatky výskumných prác. Prehlad významnějších prác je publikovaný v rubrike „Zprávy".

Významná je jeho spolupráce s viacerými vědeckými a riadiacimi inštitúciami. Je členom vedeckej rady ministra lesného a vodného hospodárstva, členom komisie pre vodné hospodárstvo SAV, členom komisie AGGM pri kolégiu SAV, predsedom redakčnej rady bulletinu „Čistota ovzdušia", členom národného komitétu INTER-KOSMOS, predsedom Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, podpredsedom Československej meteoro­logickej spoločnosti pri ČSAV, je stálým členom komisií pre závěrečné skúšky, obhajobu doktorských rigoróznych prác a obhajobu vědeckých hodností. Ako riaditel HMU i ako vedúci vědecký pracovník zúčastnil sa mnohých medzinárodných konferencií ako člen, připadne ako vedúci delegácie. Reprezentoval hydrometeoro­logická službu ČSSR na kongresoch Světověj meteorologickej organizácie, na kongrese Medzinárodnej geodetic-kej a geofyzikálnej únie, zúčastňuje sa konferencií riaditelov HMS/MS socialistických štátov, jednu z nich (r. 1974) zorganizoval v Bratislavě.

Jubilant je činný v stranických a politických funkciách. Zastával funkcie člena výboru ZO KSS a CZV KSS pri UK, je aktivista ÚV KSS, propagandista ZO KSS, pracuje v rámci Zvázu československo-sovietskeho priatelstva.

Za svoju angažovaná politicko-organizaěnú a pedagogickovedeckú činnost doma i v zahraničí jubilant dostal rózne uznania a Vyznamenania:

  • Sovietsko-ěeskoslovenská medaila za zásluhy o rozvoj vedeckotechnickej spolupráce (1972)
  • Rezortné vyznamenanie „Budovatel vodného hospodárstva" (1973)
  • Čestná medaila Maďarskej meteorologickej spoločnosti (1975)
  • Čestná medaila a diplom Mongolskej hydrometeorologickej služby (1976)
  • Čestné uznanie Československej meteorologickej spoločnosti (1979)
  • Strieborná medaila a diplom Prírodovedeckej fakulty UK (1980)
  • Štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu" (1981)

Riaditel HMU v Bratislavě sa dožívá 50 rokov v dobrom zdraví. Svojou aktivitou a všestrannou angažovanosťou sa usiluje o rozvoj hydrometeorológie na Slovensku i v ČSSR. Doterajšie výsledky vo vedeckej a orga-nizátorskej práci sú príslubom k dalším všestranným úspechom i preto, že je v najplodnejšom veku pre vědecké a organizačně práce na základe mnohostranných skúseností získaných štúdiom i na řade domácích i zahraničných vědeckých a organizaěných konferenciách.

K ďalšej úspešnej práci, vedeckej a organizačnej, mu v mene pracovníkov Hydrometeorologických ústavov a členov Československej a Slovenskej meteorologickej spoločnosti želáme dobré zdravie a pracovnú pohodu.

 

ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC Doc. RNDr. FERDINANDA SAMAJA, DrSc.

  1. Denný chod zrážok v Podunajskej nížině a Tatranskej oblasti. Acta Facultatis RN Univ. Comenianae, Tom III. Fasc. IX. Met. publ. 1, s. 161-194.
  2. Príspevok ku klimatickým a mikroklimatickým pomerom Arboreta Mlyňany. In: Biologické práce. Zbornik prác Arboreta Mlyňany I., 1958, s. 97—110 (spoluautor V. Pe­terka).
  3. Spracovanie krátkodobývh extrémnych zrážok. Geogra­fický časopis XII., 1961, č. 4, s. 250-270.
  4. Niektoré otázky předmětu, úloh a vývoja klimatologie. Acta geol. et. geogr. Univ. Comen. Geogr., 1963, č. 3, s. 129-140.
  5. Climatic Conditions of the Region of the East-Slovakian Ironworks. Acta geol. et. geogr. Univ. Com. Geogr., č. 4, s. 65 — 94. (část o zrážkach, sněhových pomeroch a vlh­kosti vzduchu).
  6. Das Vorkommen von Niederschlagen bei verschiedenen Wetterlagen in der Hohen Tatra. In: Meteorologie, Ergeb-nisse der Konferenz uber Meteorologie in Liblice October 1964. Praha, ČSAV 1966, s. 281-285.
  7. Niektoré poznámky k problematike klimatických priemerov. Meteorolog. Zpr., 19, 1966, č. 5, s. 136—139. (Spoluautor J. Tomlain).
  8. Výskyt suchých a vlhkých období v Tatranskej oblasti. In: Zbornik prác TANAP, 1967, 6. 10, s. 111-117.
  9. História vývoja meteorologie na Slovensku (do vzniku ČSR). Meteorolog. Zpr., 20, 1967, č. 6, s. 164-168. (Spoluautor V. Briedoň.)
  10. The Atmospheric Sciences in Czechoslovakia. In: Atlas — News Supplement to Earth — Science Rewiews, March 1968, sv. 4, č. 1, a. 45-46.
  11. Gewitter in der Hohen Tatra. Acta Fac. RNUC, Meteoro­lógia, Publ. II, 1969, s. 47-66.
  12. Bedingungen der Temperaturschichtung und dor Wind-strómung im oberen Nitratal. Acta Facultatis RNUC, Meteorológia, Publ. II., 1969, 8. 3 — 46. (Spoluautoři J. Otruba a V. Peterka.)
  13. Hydrológia v programe Světověj služby počasia. In: Práce a štúdie HMÚ, Bratislava, 1969.
  14. Perspektivy meteorológie v období vědecko-technickej revolúcie. In: Zbornik prednášok HMÚ — z osláv 50 rokov hydrológie a meteorológie na Slovensku; tiež Svet vedy 1970, č. 6. i
  15. Rozvoj a perspektivy hydrometeorologickej služby v ČSSR. Vodní hospodářství 1970, č. 5, A, s. 133-135. (Spoluautor J. Zítek.)
  16. Dlhodobé rady pozorovania Banskej Štiavnice. Meteorol. Zpr., 23, 1970, č. 1, s. 18-22. (Spoluautor Š. Valovič.)
  17. Sucho v hospodárskom roku 1969 na Slovensku a jeho vplyv na polnohospodársku výrobu. Meteorol. zpr., 23, 1970, 6. 2, s. 44-47. (Spoluautoři Š. Valovič, G. Valuš).
  18. Änderungen der Intensitaten kurzfristiger Regenfälle in Abhängigkeit von orographischen Verhältnissen. Acta Fac. RNUC, Meteorologia III - 1970, s. 119-131. (Spolu­autor Š. Valovič).
  19. Niektoré charakteristiky tatranskej klímy. In: Problémy geografického výskumu — Zbornik referátov z X. jubilejného zjazdu geografov v Prešove 2.-5. 9. 1965. Brati­slava, SAV 1971, s. 147-153. (Spoluautoři J. Otruba, V. Peterka.)
  20. Wahrscheinlichkeit des Auftretens trockener Zeitabschnitte in der Slowakei. Acta Facultatis RNUC Meteoro­lógia V. 1972, s. 109-122. (Spoluautor S. Valovič.)
  21. Zrážkové poměry v Hurbanove. Meteorol. Zpr., 25, 1972, č. 2-3, s. 52-58. (Spoluautor Š. Valovič.)
  22. Suché a vlhké obdobia na Slovensku. Vodohospodářsky časopis, 1972, č. 4, s. 368 — 383. (Spoluautor S. Valovič.)
  23. Pravděpodobnost maximálnyeh výšok snehovej pokrývky na Slovensku. In: Práce a štúdie HMÚ. 8. Aktuálně problémy hydrologie na Slovensku, Bratislava HMÚ, 1972, s. 61-70. (Spoluautor S. Valovič.)
  24. Haufigkeit des Auftretens von Niederschlagsperioden in der Slowakei. In: Zbornik prác HMÚ. 4. Bratislava 1972, s. 189-201. (Spoluautor §. Valovič.)
  25. Horúce leto 1971 a mierna zima 1971/72 v lOOroěnom po-zorovacom rade Hurbanova. Meteorol. Zpr., 26, 1973, č. 2, s. 50—52. (Spoluautor Š. Valovič.)
  26. Systematické chyby merania zrážok. In: Práce a štúdie HMÚ. 9. Bratislava, 1973, s. 83-103.
  27. Aufgaben der Meteorologie bei der Lösung der Problematik der Leufrteinheit in der Slowakei. In: Zbornik ref. z kon­fereneie: Meteorologische Bezůge der Weehselwirkung Mensoh-Umgebung, Keszthely 1973, s. 19 — 42. Vydalo MTESZ, Magyar Meteorológiai Társaság. (Spoluautor J. Rak.) 
  28. Odchýlky od normálneho rozdelenia zrážok s výškou na Slovensku. In: Zbornik ref. z konfereneie „Nové poznatky o zákonitostiach pohybu vody a tvorbě vodných zdrojov". 1973, s. 6-15. (Spoluautor S. Petrovič.)
  29. Frekvencia daždov vysokej intenzity na Slovensku. In: Zbornik ref. z konfereneie „Nové poznatky o zákonitos­tiach pohybu vody a tvorbě vodných zdrojov", 1973, s. 16—17. (Spoluautor Š. Valovič.)
  30. Relativné výšky zrážok na Slovensku. Geografický časo­pis, 25, 1973, č. 4, s. 313-325. (Spoluautor S. Petrovič.)
  31. Intenzity krétkodobývh daždov na Slovensku. In: Zbornik prác HMÚ, 5, Bratislava 1973. (Spoluautor Š. Valovič.)
  32. Klimatické poměry Tatier — časť o vývoji meteorologic­kých pozorovaní (s. 239 — 241) a zrážkových pomerov (s. 286-300). In: Zbomík prác TANAP. 15. Bratislava, Osvěta 1973.
  33. Znečisfovanie životného prostredia v SSR a problémy ochrany čistoty ovzdušia. In: Zbornik prác HMÚ. 7. Bra­tislava 1974, s. 11-23. (Spoluautor J. Rak.)
  34. Zrážkové poměry Tatier. In: Klíma Tatier, Bratislava, SAV 1974, s. 443-516. (Polskú časť spracoval K. Chomicz.)
  35. Námraza vo Vysokých Tatrách. In: Klima Tatier, Brati­slava, SAV 1974, s. 516 — 536. (Polskú časť spraoovala J. Orliczowa.)
  36. Das neue meteorologische Radarforschungszentrum des Hydrometeorologischen Institutes in Bratislava, Idójárás, 1974, č. 1.
  37. Zrážkové poměry na Slovensku. In: Encyklopédia Slo­venska.
  38. Sucho na Slovensku. In: Encyklopédia Slovenska.
  39. Maximálně mesačné úhrny zrážok na Slovensku. Meteorol. Zpr., 28, 1975, č. 2, s. 39-43. (Spoluautor Š. Valovič.)
  40. Extremalnyje otklonenija pogody v 1973 — 74 godach ich vlijanie na selskochozjastvennuju produkciju v SSR. In: Práce a štúdie HMÚ. 14. Bratislava 1975, s. 124-136. (Spoluautor Š. Valovič.)
  41. Charakteristiky zrážok na Slovensku — 7 máp pre Vlasti­vědný atlas (z toho 4 v spolupráci s dr. Valovičom).
  42. Organizacija i zadači agrometeorologičeskoj služby Gidro­meteorologičeskogo instituta v Slovakii. In: Práce a štúdie HMÚ, 1975, č. 14, s. 33-43. (Spoluautor P. Steberla.)
  43. Hlavně záměry rozvoja činnosti HMÚ po 15. zjazde KSČ. In: Zbornik referátov MLVH SSR z aktívu riaditelov rezortu. Bratislava, MLVH SSR 1976, s. 118-122.
  44. Klassifikation der Sommer und Winter in der kleinen Donautiefebene. Acta Facultatis RNUC, Meteorológia VII, 1976, s. 55-65. (Spoluautor S. Valovič.)
  45. Premenlivosť režimu zrážok v Bratislavě. Meteorol. Zpr., 29, 1976, č. 4, s. 97-102. (Spoluautor S. Valovič.)
  46. Pravdepodobnosť počtu dní so sněhovou pokrývkou na Slovensku. In: Zbornik referátov konfereneie VÚVH „Nové poznatky vodohospodářského výskumu a ich přínos pre prax" II-2, Bratislava 1976, s. 1 — 11.
  47. Priemerná výška snehovej pokrývky na Slovensku. In: Zbornik referátov z konfereneie „Súčasné problémy hydro­logie na Slovensku". Bratislava, VÚVH 1977, s. 45 — 58. (Spoluautor Š. Valovič.)
  48. Prawdopodobienstwo wystepowania oraz maksymalnej grubosci pokrywy sniežnej na Slowacji. In: Materiály badowee, Meteorológia, Instytut meteorologii i gospodarki wodnej, Warszawa, 1977, s. 31 — 62. (Spoluautor Š. Valovič.)
  49. Spracovanie dlhodobých meraní zrážok na Slovensku. In: Sborník referátů ze semináře k 200. výročí obs. Praha — Klementinum. Praha, HMÚ 1977, s. 75 — 84. (Spoluautor Š. Valovič.)
  50. Problémy ochrany proti krupobitiu a radarovej meteoro­lógie. Správa z V. zhromažd. Mad. a Slov. met. spoloč., Pécz, august 1977. Meteorol. Zpr., 30, č. 6, s. 190.
  51. Maximaler Wasserwert der Schneedecke in der Slowakei. In: Contributions of the Geophysika Institute SAV, Series of meteorology. 1978, sv. 2, s. 167—180. (Spoluautor Š. Valovič.)
  52. Wahrscheinlichkeit des Gewichtes der Schneedecke in der ČSSR. Acta Fac. RNUC - Meteorológia VIII. 1978, s. 1 — 17. (Spoluautor Š. Valovič.)
  53. Úhrny zrážok na Slovensku a ich statistické hodnoty za obdobie 1901 — 1970. In: Zbornik prác HMÚ v Bratislavě. 14. Bratislava 1978. (Spoluautor Š. Valovič.)
  54. Ročný chod priemernej výšky snehovej pokrývky na Slo­vensku. Meteorol. Zpr., 31, 1978, 5. 4, s. 100-105. (Spo­luautor Š. Valovič.)
  55. Fluktuácie priemernej výšky snehovej pokrývky na Slo­vensku. In: Zbornik referátov z konfereneie „Výsledky a perspektivy výskumu v hydrologii a hydromechanike". ÚHH SAV Bratislava 1978, s. 87-93. (Spoluautor Š. Va­lovič).
  56. Súčasný stav a rozvojové tendencie Hydrofondu SSR. In: Rozvoj fondu zdrojov vody SSR. Bratislava HMÚ, 1979, s. 1-9.
  57. Zrážkové poměry Bratislavy. In: Klíma a bioklíma Brati­slavy. Bratislava SAV 1979, s. 159-177. (Spoluautor Š. Valovič.)
  58. Periodicita najdlhších období trvalej snehovej pokrývky na Slovensku. Meteorol. Zpr., 32, 1979, č. 4, s. 97-102. (Spoluautor Š. Valovič.)
  59. 25 rokov Hydrometeorologickéj služby ČSSR. Meteorol. Zpr. 32, 1979, č. 1, s. 1-2 (Spoluautor V. Richter).
  60. Dlhodobé trendy zrážok na Slovensku. Meteorol. Zpr., 33, 1980, č. 5, s. 138-142. (Spoluautor S. Valovič.)
  61. Klimatické poměry Liptova. In: Přírodně poměry Liptova, monografia Bratislava, Veda 1981. (Spoluautor Š. Valovič.)
  62. Člověk a změny podnebia. Meteorol. Zpr., 33, 1980, č. 5, s. 130.
  63. Long-Term Temperature and Preeipitation Changes in Relation to Solar Activity, Idójárás, 1981, č. 1 (spolu s J. Hkom a Š. Valovičom).
  64. XVI. zjazd a 60. výročie vzniku KSČ — impulzy rozvoja činnosti HMÚ. Meteorol. Zpr., 34, 1981, 5. 2, s. 33-35. (Spoluautor V. Richter.)

RNDr. J. Rak, CSc., MZ 1981/4-5, ročník 34, str. 97-98

Běží na Drupalu