50 let observatoře v Hurbanove

ŠTÁTNE METEOROLOGICKÉ A GEOFYZIKÁLNĚ OBSERVATÓRIUM V HURBANOVE (STARÁ ĎALA) PÁŤDESIATROČNÉ

V septembri 1900 za okázalej slávnosti bola v Hurbanove odovzdaná svojmu účelu nová budova určená pre štátne meteorologické observatórium. Observatórium vzniklo zásluhou Dr. M. Konkolya Thegeho, kto­rý na svojom majetku už r. 1867 z vlastných prostriedkov postavil meteorologická stanicu, vybudoval astrono­mické a geofyzikálně observatórium. Keď sa r. 1890 stal riaditel'om uhorského ústavu pre meteorologiu a zemský magnetizmus, previedol observatórium pod štátnu sprá­vu a přičinil sa, že sa v Hurbanove postavila aj potřebná budova, ktorú dokončili v septembri 1900. Za posledných 50 rokov snáď jediné na tomto observatóriu sa počasie pozorovalo bez akéhokolvek prerušenia, preto nám jeho pozorovania móžu poslúžiť na doplnenie chýbajúcich údajov v blízkej oblasti. Po postátnění bolo observató­rium prvotriedne vybavené, malo vždy potřebný počet zamestnancov, vědeckých pracovníkov, takže jeho vý­sledky boly vždy publikované a tak často uvádzané v cudzej odbomej literatúre. Observatórium malo napr. barograf Sprung-Fueissov, ktorý je aj dnes ojedinělým pristrojom čo do přesnosti záznamu najma malých zmien tlaku vzduchu. Prevádzaly ša tu aktinometrické merania, Speciálně merania výparu, premrzávania pódy a iné aktuálně vědecké štúdie. Jeho pozorovania bez ru­šivých přerušení dobré móžu poslúžit k sledovaniu zmien počasia v Podunajskej nížině.

Za posledných páťdesiat rokov sa však podstatné změnily politické poměry. Dnes za plánovaného hospodárstva nevzniká observatórium za záluby bohatého me­cenáši, aj keď zo záluby v tomto případe ušlachtilej, dnes sa aj klimatický prieskum plánuje, aby sme najlepšie vystihli a poznali podnebné poměry nášho kraja, aby sme tým lepšie přispěli k využitiu prírodných zdrojov nášho štátu. A tu poloha observatória v Hurbanove nie je charakteristická pre Podunajskú nížinu, ukazujú sa tu mikroklimatické zvláštnosti, ktoré sa inde na juhozá-padnóm Slovensku nevyskytujú, preto v nových pomeroch nevěnuje sa tomuto observatóriu taká pozornost', ako v časoch minulých, pridržujúcich sa tradicií. Česko­slovenská meteorologická služba však věnuje aj dlnes po­třebná pozornost' tomuto observatóriu, aby sa v dlhodobých pozorovaniach presne pokračovalo, aby sa pozoro­vací dlhodobý rad udržal, a to je dnes podstatná úloha meteorologických pozorovaní v Hurbanove.

Vypočitane priemery dobré poslúžia pre porovnáme zmien v podně­tí od sedemdesiatych rokov minulého storočia. V poslednej dobe sa viac autorov zmienilo o postupnom zvyšo­vaní priemernej teploty v našich šířkách. Túto tendenciu nožno pekne pozorovat' aj v desaťročných priemeroch teploty v Hurbanove, lebo od desaťročia 1881—90 nasta­lo zvýšenie priemerných ročných teplot o 0,8°C, čo je už citelné zvýšenie. Stúpanie teplot po desaťročia je velmi zřetelné a pravidelné. Z mesačných priemerov teploty zaslúži poznámku mimoriadne studený december r. 1879. Priemer teploty za tento mesiac je najextrémnejší zo všetkých pozorovaných. Zaznačili sme teda najtuhšiu zimu už v prvom zimnom mesiaci a nie, ako sa najčastejšie za tuhej zimy stává, v poslednom mesiaci zimy, vo februári.

Najsuchším desaťročím je právě obdobie 1881 až 90, od kedy nastalo zvýšovanie teploty. Velká pre-menlivosť ešte desaťročných priemerov ukazuje, že stu­dium srážok vyžaduje poměrné dlhšieho pozorovania ako ostatně klimatické prvky.

Mimo priemerov teplot a srážok prináša tabulka prie­mer slnečného svitu, vypočítaný M. Kacvinským a prie­mer pomernej vlhkosti vypočítaný J. Dančom.

Pozorovací materiál shromážděný za 80 rokov trvanla observatória je bohatý, poslúži k mnohým štúdiám, pomóže pri spracovaní klimatických, podkladov na našej cestě k socializmu. Bolo by iste vhodné uviesť mená všetkých pozorovatelov, ktorí sa svojou právou o jeho sosberanie zaslúžili, vystriedalo sa tu mnoho pracovní­kov a patří to skór do oslavného příspěvku a nie do tejto stručnej zprávy o p&ťdesiatročnom trvaní štátného, te­da najstaršieho observatória na území Slovenska.

Dr Štefan Petrovič, MZ 1950/5-6, ročník 4, str. 101-103