You are here

Hurbanovo

100 let observatoře Hurbanovo

Storočné jubileum výskumnej činnosti je medzníkom, pri ktorom sa třeba zastavit', zrekapitulovat doteraz rykonanú prácu, dosiahnuté výsledky a načrtnúť program do budúcnosti. Vývoj vedy zaznamenal v posledných lesaťročiach mimoriadny pokrok. Praktické využitie meteorologie v róznych odvetviach spoločenskej činnosti, obí tento vědný odbor dóležitým článkom plánovaného rozvoj a národného hospodárstva.

Vznik výskumných observatórií atronómie, geofyziky a meteorologie v neznámej obci Stará Ďala (dnešné iurbanovo), v druhej polovici minulého storočia, bol jav náhodný a podmienený záujmom a nadšením dr. Mikuláša Konkolyho-Thege pre prírodné vedy. Je charakteristickým znakom zašlých čias, že tak významná a potrebná ustanovizeň vznikla z podnětu a prostriedkov bohatého jednotlivca. Nameranými výsledkami, ich spracovaním a publikováním, stali sa hurbanovské observatória známe už koncom minulého storočia, nielen v Európe, ale i mnohých zámořských krajinách. V minulom storočí bolo možné vědecky pracovat v pokojnom vidieckom prostredí, k čomu postačovali v Hurbanove inštalované přístroje a poměrné malá odborná knižnica. Súčasná situácia sa v tomto ohlade podstatné změnila. Racionalizácia výskumnej i prevádzkovej činnosti v odbore meteorológie nie je myslitelná bez využívania automatizácie, širokej medzinárodnej spolupráce a bez sústredenia vedeckých pracovníkov v centrálnom ústave, v blízkosti ústredných plánovacích a vládných orgánov.

Pri historickej retrospektivě vývoja observatória je potřebné, aby sme si uvědomili, v čom spočívá jeho účasný význam. Hurbanovské pozorovania vytvořili základ pre podrobnú analýzu poveternostných dejov v Podunajskej nížině a v globálnom meradle i v strednej Európe, pre ktorú je táto poloha velmi výstižná. Je príležitosťou, aby sme vyzdvihli vedeckú hodnotu dlhodobých meteorologických pozorovaní na jednom mieste, a přibližné rovnakých vonkajších podmienok. Storočný rad dáva příležitost, aby sa niektoré hydrometeorologické vzťahy novo preskúmali a aplikovali pri ekonomickom rozvoji Podunajskej nížiny. Hydrometeorologický ústav v Bratislavě má túto úlohu zaradenú do svojich výskumných plánov.

Oslavy storočného jubilea nám poskytli příležitost pre ocenenie práce starších pracovníkov, ktorí v službách ústavu přežili najlepšie roky svojho života a ostali věrní svojmu povolaniu, napriek jeho náročnosti. Mnohým pracovníkom ústavu sa meteorológia a hydrológia stala životným povoláním a za túto obetavú a vytrvalú prácu m vyslovujeme vďaku a uznanie.

Doc. RNDr. Ferdinand Šamaj, CSc., riaditel HMÚ Bratislava, MZ 1972/2-3, ročník 25, str. 33


 

SLAVNOSTNĚ ZHROMAŽDENIE Z PŘÍLEŽITOSTI 100 ROKOV METEOROLOGICKÉHO POZOROVANIA V HURBANOVE

Hydrometeorologický ústav v Bratislavě usporiadal v dňoch 7. a 8. decembra 1971 slávnostné zhromaždenie pri příležitosti 100. výročia meteorologického pozorovania v Hurbanove.

Na slávnostnom zhromaždení, ktoré sa konalo v Hurbanove, sa zúčastnilo okrem pracovníkov HMÚ-Bratislava aj niekorko vzácných hostí — Dr. Krajčí, námestník ministra lesného a vod­ného hospodárstva SSR; Ing. Valuška — předseda ÚV Sloven­ského odborového zvazu pracovníkov drevárského priemyslu a vodného hospodárstva; zástupcovia ÚV KSS, Meteorologického ústavu Maďarskej Iudovej republiky, Geofyzikálneho ústavu SAV, Ústrednej hvězdárně v Hurbanove, Katedry astronomie, geo­fyziky a meteorologie UK v Bratislavě, Ústavu meteorologie a klimatologie SAV, Hydrometeorologického ústavu v Prahe a Vysokej školy polnohospodárskej v Nitře. Svoju neúčasť na zasadnutí ospravedlnil akademik F. F. Davitaja z gruzinskej akadémie vied v Tbilisi, bývalý dóstojník Sovietskej armády, ktorý sa zúčastnil oslobodzovania Hurbanova od fašistických vojsk. Právě jeho zásluhou v období druhej světověj vojny nepřišlo k prerušeniu meteorologických pozorovaní v Hurbanove. I touto cestou vyjadřujeme mu svoju vďačnosť. V prílohe uveřejňujeme pozdravný list, ktorý zaslal akademik F. F. Davitaja účastníkom zasadnutia.

Slávnostné zhromaždenie otvoril a viedol Dr. J. Rak, CSc, námestník riaditela HMÚ Bratislava. Úvodom odzneli slávnostné prívety hostí. Všetci řečníci vysoko ocenili úlohu meteorológie a klimatologie pri zabezpečovaní potrieb róznych odvětví národ­ného hospodárstva a význam 100-ročného radu meteor, pozorovaní pre ohodnotenie klímy strednej Európy. Dopoludňajšiu odbornú časť uzavřel referátom „K storočnici založenia hurbanovských observatórií" doc. dr. F. Šamaj, CSc. — riaditel HMÚ Brati­slava.

V druhej časti dopoludňajšieho programu odovzdali zástupcovia ministerstva a ROH trom pracovníkom ústavu vyznamenania „Budovatel vodného hospodárstva" (H. Jančárová, Dr. M. Kurpelová, CSc. a V. Šuška). Ďalej riaditel HMÚ odovzdal 36 pra­covníkom ústavu finančně, resp. věcné dary z příležitosti ich osob­ných a pracovných jubileí.

V poludňajšej prestávke si účastníci zhromaždenia prezreli meteorologické, astronomické a geofyzikálně observatória v Hur­banove. Exkurzia bola doprevádzaná odborným výkladom na jed­notlivých pracoviskách příslušnými vedúcimi pracovníkmi. Na závěr exkurzie účastníci slávnostného zhromaždenia položili veniec k hrobke zakladatela observatórií Mikuláša Konkolyho-Thege.

Popoludni sa utkutočnil odborný seminář, na ktorom odznelo 7 prednášok k výsledkom získaných zo spracovaní hurbanovských meteorologických pozorovaní. Uvedeným přednáškám je věnova­né toto číslo Meteorologických zpráv.

Slávnostné zhromaždenie skončilo spoločnou večerou v hoteli Európa v Hurbanove.

Druhý deň, 8. decembra 1971, bol věnovaný odbornej exkurzii.

Účastníci navštívili Vysokú polnohospodársku školu v Nitře, kde si prezreli agrometeorologické pracovisko školy, agrometeorologickú stanicu, polnohospodárske múzeum a nitriansky hrad. Na spiatočnej cestě účastníci navštívili Výskumnú meteorologickú stanicu SAV zriadenú v rámci medzinárodného výskumného programu „Biológia krajiny" v Bábe, kde sa oboznámili s pracov­nou náplňou a technickým vybavením pracoviska.

Slávnostné zhromaždenie pri příležitosti 100. výročia meteoro­logického pozorovania v Hurbanove vyzdvihlo význam dlhodobých nepřetržitých radov pozorovaní a přispělo k propagácii meteorológie a klimatologie. Bola oceněná statočná a svědomitá práca zaslúžilých pracovníkov Hydrometeorologického ústavu v Bratislavě a súčasne účastníci získali nové odborné poznatky o klíme Hurbanova.

Juraj Rak, MZ 1972/2-3, ročník 25, str. 34


 

K STOROČNICI ZALOŽENIA HURBANOVSKÝCH OBSERVATOŘI!

V druhej polovici XIX. storočia začíná sa prejavovať vo vývoji vedy, kultury a technického pokroku vzostupná tendencia. Objavujú sa nové směry v sociálnych i prírodných védách. Buduje sa priemysel, stavia sa železnica, ktorá v krátkom čase spája mestá doteraz vzdialené na viacdenné putovanie dostavníkom. Tento búrlivý rozvoj sa odráža aj v životnom postoji a záujmoch spoločenských tried, v ich názoroch na zmysel a náplň života. Buržoázia sa rozvojom priemyslu hospodářsky vzmáhá, kým feudáli, najma v Uhorsku, pokial sa neodvrátia od pokroku, venujú sa převážné politike, vede alebo umeniu. Niektorých z nich nadchol rozvoj prírodných vied a sami z vlastných prostriedkov budovali laboratóriá a observatóriá. Na Felvidéku, na Hornej zemi, ako označovali Maďaři krajinu na sever od Dunaja a Mátry, žili v dru­hej polovici XIX. storočia 2 šlachtici, ktorých zaujalo pozorovanie a skúmanie přírody natolko, že sa stali priekopníkmi v tomto odbo­re a získali světové meno. Jedným z nich bol Gregor von Friesenhof z Krásna pri Nedanoviach, okr. Topolčany, ktorý v roku 1872 založil agrometeorologické observatórium a od roku 1882 vydával vlastným nákladom mesačník: Monatsberichte des agrometeorologoischen Observatoriums des Neutrathaler landwirtschaftlichen Vereines. Na svoju dobu bolo to observatórium modeme vyba­vené a malo vlastnú sieť pozorovaní. Friesenhof vydával tiež prvé pravidelné prognózy počasia pre nitriansky kraj. Toto obser­vatórium i celá sieť zanikla po smrti Friesenhofa v období prvej světověj vojny.

Druhým nadšeným pestovatelom prírodných vied v tomto kraji bol šlachtic dr. Mikuláš Konkoly-Thege, ktorého dielo sa zacho­valo do dnešných čias. Bol pestovatelom meteorológie, astrono­mie a geofyziky; pre tieto vědné odbory na vlastnom majetku v Starej Ďale vystával observatóriá a zaviedol pravidelné pozoro­vania.

Prvé písomné záznamy o Starej Ďale pochádzajú z roku 1357 a Gyallu spomínajú ako pustatinu (laz, kopanicu). V druhej polo­vici 15. storočia z ďalanského statku pochádzal známy králov­ský zapisovatel Paulus Hendy de Gyalla. Roku 1582 Gyallai István dáva dalanský majetok do zálohy Cyrilovi Thasymu a Pet­rovi Zsigmundovičovi, v nasledujúcom storočí velkostatok mení viacerých majitelov. Roku 1697 stává sa majetkom Ladislava Konkolyho. Rozšiřováním chotára sa tu postupné usadia viaceré šlachtické rodiny, z ktorých každá má svoju usadlosť alebo kaštiel v Gyalle alebo v přidružených 14 pustách. Jedna z nich patřila konkolyovskému rodu. Podia Fényeša Konkolyovská pustatina bola majetkom kumánskeho vodcu Thegeho, z ktorého pochádza vetva rodu Konkoly-Thege.

V čase počiatkov pozorovaní bola Ó Gyalla bezvýznamnou obcou s počtom necelých 400 obyvatelov. V dósledku medzinárodného vědeckého významu observatória ako i osobného vplyvu Konkolyho bolo sem přesunuté sídlo okresu; vzniklo tu panské kasino, okresný súd, finančná správa, spořitelna atd., vědeckými výsledkami stala sa O Gyalla známou i daleko za hranicami Uhorska. Obe světové vojny i presúvanie štátných hraníc mali za následok zaostáváme výstavby priemyslu i samotného rozvoja obce. Po oslobodení, v roku 1948 dostala Stará Ďala nové meno podia revolučného slovenského básníka J. M. Hurbana a neskór bola vyhlášená za město.

Kořene rodu Konkoly-Thege siahajú do 13. storočia, ako prvý sa spomína Ištván Konkoly (1242) z konkolyovskej pusty. Mikuláš Konkoly-Thege sa narodil pred 130 rokmi, a to 20. januára 1842. Středné školy ukončil v Pešti, univerzitu v Berlíne, kde v roku 1862 získal doktorský diplom. Na žiadosť rodičov v roku 1867 nastúpil do služieb komárňanskej stolice. Táto práca ho však neuspokojovala, jeho záujem sa sústredil na vědecký vý­skům v oblasti prírodných vied. V svojom starodalanskom parku na vlastně náklady začal v roku 1870 stavať prvý hvězdářsky pavilón a zriadil meteorologickú stanicu. Rozsah výskumnej čin­nosti tu neustále rozšiřoval natolko, že získanými výsledkami stal sa uznávaným európskym vedcom v oblasti astrofyziky a konštruktérom nových prístrojov. V roku 1890 stává sa riaditelom ústavu meteorológie a geomagnetizmu v Budapešti, ktorý po-vzniesol na vysokú vedeckú úroveň. V roku 1896—1905 bol poslancom, v tejto funkcii sa stal známy svojím volnomyšlien-kárskym programom (sám bol členom slobodomurárskej lóže) a vo verejnom živote komárňanskej župy mal významné postavenie; vyvinul tiež velké úsilie o splavnosť dolného toku Váhu. Vynikal ako hudobnlk a prozaik. Jeho hudobné a literárně práce v uherských i zahraničných časopisoch by vytvořili niekolko samostatných zvazkov.

Počas života dostalo sa uznania jeho vedeckovýskumnej čin­nosti; bol vyměňovaný za člena Madarskej královskej akadémie, bol čestným členom viacerých zahraničných vědeckých spoloč-ností; ako ministerský radca dostal viacero vyznamenaní a rádov. Zomrel 74-ročný, v roku 1916, je pochovaný v Hurbanove.

Dr. Mikuláš Konkoly-Thege bol muž na svoju dobu neobyčajne vzdělaný a jeho observatóriá móžeme považovat za najvýznamnejšie a najlepšie zariadené súkromné observatória, ktoré na roz­hraní 19. a 20. storočia v Európe existovali. On sám bol osobnosťou známou a váženou, udržiaval styky s poprednými súčasnými učencami a umelcami. Vedeckej práci zasvatil celý svoj život. Využíváme tejto jubilejnej příležitosti, aby sme s odstupom času vyjádřili obdiv a vzdali hold jeho vedeckej práci, ktorou preslávil svoj kraj v celej Európe.

Ked v lete v roku 1871 otvoril prvú kopulu observatória, nemal dr. Konkoly v úmysle konať pravidelné pozorovania. Čoskoro však zistil, že nová hvezdáreň, meteorologické i geomagnetické merania móžu mať širší význam, než povodně im připisoval a tak postupné dospěl k úmyslu vybudovat v Starej Ďale obdobu Humboldtovho observatória v Potsdame; k úmyslu vybudovat' experi­mentálně vědecké pracovisko mimo hlavného města v prostředí najmenej narušenom civilizáciou. Pozorovania sa spočiatku zamerali na sledovanie slnečných škvřn protuberancií a spektrum komét. Na žiadosť riaditela Quida Schenzla, riaditela Ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti, začal v roku 1871 vykonávat geomagnetické pozorovania. Merania sa tu konali iba 3 roky, lebo geomagnetické observatórium bolo přenesené na Vysokú školu v Budapešti. Trvalým sídlom geomagnetických meraní sa stala Stará Ďala od roku 1890, ked sa zistilo, že umiestnenie geomagnetického observatória v železobetonových stav­bách velkého města nevyhovuje.

S prvými ešte nepravidelnými meteorologickými pozorovaniami, pomocnou vlastných prístrojov umiestnených v plechovej meteorologickej búdke, začal Dr. M. Konkoly už v roku 1867. Prvé zachované pozorovania pochádzajú z roku 1871; od roku 1872  sú výsledky pozorovaní publikované v meteorologických ročenkách Maďarského meteorologického ústavu; od roku 1896 až do I. světověj vojny vychádzali všetky tieto údaje ako třetí samostatný diel ročeniek ústavu. Vystrojenie stanice od roku 1871 bolo na svoju dobu na vysokej úrovni. Stanica mala 2 teploměry, tlakoměr, zrážkomer a psychrometer. Výška prístrojov od zemské­ho povrchu, ako i poloha stanice sa viackrát měnili. Spočiatku bola na juh od astronomického observatória, od roku 1876 na severnej straně; v roku 1900 bola přenesená na druhů stranu cesty do novej záhrady, kde sa nachádza doposial.

Na jar 1874 si zadovážil z Londýna 10-palcový Browningov zrkadlový ďalekohlad, pre ktorý bolo potřebné vybudovat novů hvezdáreň. Od tohto času tu začíná intenzívny rozvoj astrono­mie. V nasledujúcom toku kupuje Konkoly u Merza v Mnichove 6-palcový refraktora na břehu jazera stavia tretiu kopulu. Súčasne zriaduje mechanickú dielňu; sám bol nadaným a skúseným mechanikom; zhotovil celý rad prístrojov, ako napr. chronografy, menšie dalekohlady, okolo pol tucta róznych skeptroskopov, 3 kývadlové hodiny a viac fyzikálnych prístrojov potřebných k laboratórnym prácam. Na vrchole rozvoja mala astronomická časť observatória 9 kopúl, v ktorých stáli nepřenosné přístroje.

V roku 1890 bol dr. Konkoly vyměňovaný za riaditela Ústavu pre meteorológiu a geomagnetizmus v Budapešti: Vykonávajúc túto funkciu nezanedbával rozvoj starodalanského observatória — přičinil sa o znovunavrátenie prístrojov pre geomagnetické me­rania, rozšiřoval vystrojenie meteorologickej stanice a pod. Nové administratívno-organizačné povinnosti ako i spoločensko-politická angažovanosť mu zaberajú vela času a tak organizováním vedeckej práce na observatóriu pověřuje svojich nadaných mlad­ších spolupracovníkov. V odbore meteorológie je to oravský rodák Zsigmund Róna (1860—1941), ktorý ako prvý spracoval a zhod­notil klímu Karpatskej oblasti v Uhorsku. Pod jeho odborným vedením bol spracovaný napozorovaný materiál a vydané viacero prác týkajúcich sa klímy Starej Ďaly. Velkú zásluhu na spracovaní staroďalanských pozorovaní má tiež jeho spolupracovník Eudovít Fraunhoffer. Udržovanie stále rozrastajúceho sa obser­vatória začalo v 90-tych rokoch presahovať rámec možností súkromnika. Po niekolkoročných prieťahoch přišlo k dohodě, podia ktorej 18. mája 1899 daroval štátu celý areál včítane zariadenia s tým, že ostane bezplatným riaditelom do svojej smrti. 20. mája 1899 převzala observatórium štátna správa pod názvom „Astro­fyzikálně observatórium Konkolyovskej základné" v Starej Ďale. Geomagnetická a meteorologická časť observatória boli začleněné pod správu Ústavu meteorológie a geomagnetizmu v Budapešti. Konkoly vo funkcii riaditela ústavu přesadil, aby plánované Ústředně meteorologické observatórium pre Uhorsko bolo posta­vené v Starej Ďale, daleko od velkoměstského prostredia, kde poloha stanice nebude ovplyvnená priemyslom. Pre observatórium sa v lete 1899 začala stavať nová 2poschodová budova s 22 m vysokou pozorovacou vežou, na ktorej sa umiestnili přístroje na meranie větra, slnečného svitu a žiarenia. Pre denný záznam hlav-ných meteorologických prvkov boli zadovážené registračně pří­stroje. Od roku 1900, kedy bola stavba dokončená, je tu v činnosti meteorologické observatórium, akých viac v tom čase na území Uhorska nebolo.

Vystrojenie štátneho meteorologického observatória začiatkom nášho storočia bolo vskutku moderně. Bol tu Fuessov tlakoměr, váhový barograf Sprung-Fuessov, ktorý dodnes patří k ojedině­lým prístrojom na světe s mimoriadnou presnosťou záznamu, všetky druhy teplomerov (včítane pódnych), aspiračný psychro­meter, vlasový vlhkoměr, Richardové termografy a hydrografy s denný otáčaním valca, ďalej zrážkomer, ombrograf typu Anderko-Bogdanfy, ktorý umožnil registráciu zrážok aj v zimnej časti roka; přístroj pre určovanie teploty dažda, Wildov výparomer, přístroje pre meranie ozónu, premřzavania pódy, nefoskop pre určovanie ťahu mrakov, pričom v južnej časti meteorologickej záhrady bol špeciálny pavilón, kde sa vykonávali fotografické merania tvaru a ťahu oblakov. Na věži bol inštalovaný Aedie-Munroow registrátor větra na zaznamenávanie směru a rýchlosti větra, Dinesov registrátor nárazov větra, přístroje na meranie větra boli vyrobené v dielni ústavu podia nákresov Konkolya. Ďalej sa tu konalo pravidelné meranie hladiny spodnej vody, meranie slnečného žiarenia pomocou Michelson-Martenovho aktinometra a Robitschovým pyranografom.

Z geofyzikálnych disciplín sa po roku 1900 okrem geomagnetiz­mu započalo so seizmickými meraniami a meraniami atmosferickej elektřiny. Program výskumu sa rozšiřoval i na úseku astronomie, pred prvou světovou vojnou tu vzniklo viacero významných vě­deckých prác; z nich za mimoriadne vědecké dielo možno považo­vat „Fotometrický katalog" obsahujúci přesné hviezdne velkosti všetkých hviezd od +4° do —15° deklinácie (jasnějších ako 7,6 mg). M. Konkoly sa stal známy svojimi spektroskopickými pozo-rovaniami jasných komét, ktoré uveřejňoval vo vědeckých periodi­kách i vlastných publikáciach; jeho pozorovanie Halleyovej kométy v máji 1910 sa podnes uvádza v odborných zoznamoch vedeckej literatúry. Hurbanovské observatória okrem vedeckej náplně plnia v tom čase i funkciu experimentálneho pracoviska vysokej školy, kde poslucháči chodili absolvovat predpísané praktiká.

Po skončení prvej světověj vojny, utvořením Československej republiky, převzalo Astrofyzikálně a geofyzikálně observatórium Ministerstvo školstva a národnej osvěty; meteorologické obser­vatórium přešlo pod správu Štátneho ústavu meteorologického v Prahe. Práce meteorologického a geofyzikálneho observatória pokračovali bez prerušenia podobné ako v predošlých rokoch aj nadalej pod vedením Kálmána Kenessyho (1890—1966) a Bálinta Szaba (1870—1942). Pražský meteorologický ústav pokračoval vo zveřejňovaní každodenných pozorovaní počasia. Zložitejšia situácia bola v Astrofyzikálnom observatóriu, z ktorého cennejšie přístroje boli převezené do Budapešti (tieto přístroje poslúžili ako základ terajšej hvezdárni Maďarskej akadémie). Prednostom astrofyzikálneho observatória stal sa Dr. J. Kaván z Prahy. V spo­lupráci s prof. Malířom postupné získával nové přístroje. V roku 1928 do najváčšej kopuly bol namontovaný nový, nielen najvačší, ale aj v tom čase najmodernější Zeissov dalekohlad so zrkadlom priemeru 600 mm, s ktorým sa přístroje ostatných ústavov nemohli porovnávat. Stará Ďala sa týmto stala najvačšou hvězdárnou v ČSR.

Změna v programe pozorovaní nastala v roku 1938, ked pod tlakom fašistickej agresie a viedenského verdiktu republika do­časné stratila oblast južného Slovenska. Velký dalekohlad a dalšie přístroje boli dočasné presťahované zásluhou A. Duchoňa do Prešova; velký dalekohlad bol použitý na vybavenie novej modernej hvězdárně v čistej priezračnej atmosféře na Skalnatom Plese. V Starej Ďale sa program obmedzil na geofyzikálně a mete­orologické pozorovania, ktoré sa počas II. světověj vojny vykoná­vali bez obmedzenia. Druhou světovou vojnou přešlo observató­rium vcelku bez vážnejšieho poškodenia odhliadnuc od toho, že v roku 1944 bola evakuovaná časť geofyzikálneho přístrojového inventára. Na jar r. 1945 pri náhlom přechode frontu, pri oslobo-dení Starej Ďaly Červenou armádou ostalo observatórium nepoškodené. K ďalšej neprerušenej činnosti observatória dopomohol dóstojník Sovietskej armády, klimatológ F. F. Davitaja, terajší akademik Gruzínskej akadémie vied v Tbilisi. Pri oslobodení Starej Ďaly sa postaral, aby observatórium bolo chráněné pred poškodením. Zabezpečil pracovníkom observatória osobnú bez­pečnost a možnost vykonávat příslušné pozorovania.

Meteorologické pozorovania po oslobodení až do leta 1945 konali pracovníci budapeštianskeho ústavu, potom převzal obser­vatórium do svojej správy vtedajší Štátny hydrologický a meteoro­logický ústav v Bratislavě. V prvom čase sa ústav staral i o geofyzikálnu zložku. Pre jednotné usporiadanie geofyziky v celoštátnom meradle rozhodlo Povereníctvo školstva a osvěty prevziať geofyzikálně observatórium do svojho rezortu. Neskór v súlade s organizováním vedeckovýskumnej základné na Slovensku bolo geofyzikálně observatórium zařáděné do Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. V priebehu posledných desaťročí bolo observatórium doplněné viacerými modernými prístrojmi.

Po roku 1938 astronomická činnosť v Starej Ďale bola přerušená na celých 20 rokov. Příčina bola v tom, že malá nadmořská výška, zamračené hmlisté zimy, horúce zaprášené letá nevyhovujú na světlo náročným prístrojom súčasnosti, ktoré potrebujú čistý a priezračný vzduch nad hvězdárnou. Nové moderně observa­tóriá na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte sú v tomto směre daleko výhodnejšie. Niekdajšie astrofyzikálně observatórium zapo­čalo svoju činnosť v roku 1958, ako Ludová hvezdáreň, dnes ako Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Hvezdáreň v súčastnosti plní trojakú úlohu: popularizačnú a ukázkovú prácu pre verejnosť, organizuje hnutie slovenských hvezdárov amatérov, vykonává výskumnú prácu.

Hvezdáreň pokračuje vo viacerých smeroch v prácach započa­tých Konkolyom. Budova starej hvězdárně pre túto činnosť ne­postačovala a preto sa pristúpilo k výstavbě novej modernej hvěz­dárně, ktorá svojimi přednáškovými sálami, optickou a mechanic­kou dielňou a malým planetáriom umožní širokú osvetovú prácu.

Dnešně meteorologické observatórium vedie Vojtech Šušká, ktorý na toto miesto nastúpil hned po oslobodení, teda v lete roku 1945. Zásluhou jeho svedomitej a poctívej práce získali sme přesné údaje o priebehu počasia za dalších 26 rokov. Súdruh Šušká patří k prvým zamestnancom nášho ústavu a po celý svoj život vždy ochotné, zodpovědné a precizně plnil úlohy, ktoré mu boli zverené a ktoré bolo třeba splnit', i ked nespadali do jeho pracovnej náplně. Pri příležitosti jubilea za zásluhy o rozvoj meteoro­logických pozorovaní v Hurbanove bolo mu udělené rezortně vyznamenanie „Budovatel vodného hospodárstva".

Hurbanovské observatórium je zařáděné medzi základné pro­fesionálně poveternostné stanice; získávané údaje slúžia všeobecnej predpovednej službě a k zabezpečovaniu leteckej dopravy. 100-ročný rad pozorovaní nám dáva k dispozícii milióny číselných údajov, ziskanie ktorých vyžiadalo mnoho l'udskej energie a pracovného nadšenia. Spracovanie týchto údajov nám poskytuje obraz o vlastnostiach podnebia nielen Hurbanova, ale charakteri­zuje vlastnosti podnebia časti Žitného ostrova v globálnom me­radle strednej Európy, pre ktorú je poloha Hurbanova velmi výstižná. S klimatickými údajmi Hurbanova sa střetáme vo všet-kých klimatických štúdiách a monografiách věnovaných klíme vačších oblastí. Súborne spracované výsledky vydal HMU v ro­ku 1960 pod názvom: „Klimatické poměry Hurbanova". 100-ročný rad pozorovaní poskytuje možnosť znovu preskúmať nielen niektoré zákonitosti klímy, jej krátkodobých i dlhodobých zmien, získať presnejšie údaje o vláhových pomeroch pódy pře potřeby polnohospodárskej výroby. Pracovníci klimatologie věnuj ú spracovaniu týchto údajov primeranú pozornosť.

Meteorológia, podobné ako vačšina ostatných prírodných a tech­nických vied, překonává v posledných desaťročiach podstatné změny. Týmto změnám zodpovedá i organizačná štruktúra ústa­vu. V súvislosti s tým Hydrometeorologický ústav buduje nové pracoviská ako napr. Výskumné meteorologické radarové stře­disko, pracovisko pre příjem údajov z družíc, nové Aerologické observatórium, Laboratórium čistoty ovzdušia, prechádza na auto­matické spracovanie údajov a objektivně analýzy počasia. Sú to pracoviská o náplni ktorých nemal dr. Konkoly ani představy. V tejto súvislosti třeba chápať súčasné poslanie i budúci vývoj hurbanovského meteorologického observatória. V perspektívnom pláne ústavu je Hurbanovo zařáděné medzi základné profesio­nálně stanice s nepřetržitou prevádzkou a so základnou i špeciálnou pracovnou náplňou. Vybavenie stanice bude v súlade s technic­kým pokrokom doplňované.

Literatura

[1] Klimatické poměry Hurbanova — Monografia, redigoval š. Pet­rovič, HMÚ Praha 1960

[2] Komárom Vármegye, Budapest, Országos monografia társaság, 1900

[3] Konkoly-Thege M. — Az ógyallai csillagda és a magy. kir. meteorológiai kózponti  obszervatórium fejlódése 1871-tólmostanáig. Idojárás, r. 1898, č. 1, Budapest.

[4] Konkoly-Thege M. — Néhány kiďfoldi meteorológiai obszervatóriumról kulónós tekintettel az Ógyallán épúlendo magy. kir. meteorológiai kózponti obszervatóriumra, Idojárás, r. 1899, č. 3, Budapest.

[5] Konkoly-Thege M. — tlnnepi emlék — kónyv az ógyallai magy. kir. országos meteorológiai és fóldmágnességi obszer­vatórium únnepélyes avatása alkalmából, Budapest 1900.

[6] Zborník: 50 rokov Štátného meteorologického a geofyzikálne­ho observatória v Hurbanove (Starej Ďale), Bratislava, 1950.

Ferdinand Šamaj, MZ 1972/2-3, ročník 25, str. 36-40