DVADSAŤPÁŤ ROKOV MERANÍ NA AEROLOGICKEJ STANICI POPRAD

DVADSAŤPÁŤ ROKOV MERANÍ NA AEROLOGICKEJ STANICI POPRAD

Systematickými aerologickými pozorovaniami sa začali v Čes­koslovensku zaoberať až po druhej světověj vojně. Do roku 1945 sa konali len balónové merania výšky základné oblačnosti, baló­nové merania výškového větra a nepravidelné merania pomocou meteorografov.

Po druhej světověj vojně prvé pokusy s ukořistěnými rádiosondami začala robiť skupina pracovníkov pod vedením dr. Josefa Jílka. Prvé pravidelné merania s rádiosondou typu Lang začali v roku 1946, avšak oficiálně bola prvá aerologická stanica v Prahe otvorená až v roku 1949, najprv na letisku Kbely, neskoršie na letisku Ruzyně.

1. novembra 1951 bola založená aj druhá Aerologická stanica na letisku v Poprade. Pod vedením Štefana Olejníka skupina vojenských pozorovatelův, Poliak, Sališ a Bakeš, robila pokusy s vypuštěním rádiosondy a s príjmom pozorovaných údajov. Prvý úspěšný aerologický výstup je zaznamenaný 7. 11. 1951 o 16.00 h s dosiahnutou výškou 10 435 m. Všetky ostatně pozo­rovania sú v termíne 04 h SEČ. Najvyššie dosiahnuté meranie v novembri 1951 je 18 117 m a priemerná výška meraní za celý november je 13 066 m.

V súlade s vtedajšou organizáciou meteorologickej služby bola Aerologická stanica Poprad pod vojenskou správou a jej velitelům bol dóstojník Štefan Olejník. Stanica bola obsadzovaná prisluš-níkmi vojenskej prezenčnej služby a do 1. 1. 1954 sa ich na stanici vyměnilo celkové 11.

1.1.1954 vznikol spojením vtedajšej hydrografie, meteorológie a klimatológie Hydrometeorologický ústav, ktorý převzal i aerologické stanice Praha a Poprad a organizačně ich spojil v aerologic-ké oddelenie. V obdobi od 1. 1. 1954 do 31.3.1956 sa vystriedali vo funkcii vedúceho Aerologickej stanice Poprad dr. Oldřich Kostka, dr. Zdeněk Gregor, Július Kolesár a Pavol Sališ. 1. 4. 1956 bolo vedenie stanice zverené Jánovi Pribišovi, ktorý v tejto funkcii pósobí doposial. Od 1. 4. 1954 do 1. 11. 1976 sa na stanici vyměnilo 43 pracovníkov.

Od svojho vzniku až do súčasnej doby přešla stanica velkými změnami v rozsahu pozorovaní, metodiky meraní, přístrojového zariadenia i personálneho obsadenia.

Od založenia stanice až do 30. 9. 1956 sa konalo len jedno aerologické meranie v nočnom termíne. V popoludňajšom termíne sa robilo optické meranie výškového větra. Od 1. 10. 1956 sa aerologické merania rozšířili aj o poludňajší termín. Zároveň v ranných hodinách sa začali robiť optické pozorovania výškového větra, ktoré sa od 1. 4. 1957 rozšířili aj o večerný pozorovací termín. Od 1. 4. 1957 sú definitivně stanovené pozorovacie termíny — časy vypustenia rádiosondy, ktoré sa až do súčasnej doby neměnili.

V roku 1958 bol dovezený zo ZSSR do Popradu rádioteodolit Malachit, a tak od 1. 5. 1958 vo všetkých pozorovacích termínoch sa už robil rádiopilot. Dovtedy merania větra sa konali optickým pozorováním volné letiaceho balóna. V období Medzinárodného geofyzikálneho roku a ešte nějaké obdobie po ňom (1. 7. 1957 až 31. 12. 1960) sa konali v Poprade kompletně aerologické pozoro­vania vo všetkých termínoch — 00, 06, 12 a 18 h SEČ Od 1. 1. 1976 je aerologická stanica zařáděná do zoznamu stanic s pozoro­váním tlaku, teploty, vlhkosti a větra v 4 pozorovacích termínoch za deň.

Ako sa měnili typy používaných rádiosond, ukazuje tab. 2. Od roku 1954 sa čsl. aerológia orientovala na sovietske rádio­sondy a meraciu techniku. Niektoré typy rádiosond preberala potom československá výroba. Základné prijímacie zariadenia dovážame však zo ZSSR. Azda najvýznamnejšie kvalitativně skoky zaznamenala čsl. aerológia, a tým i stanica Poprad, dovozom rádioteodolitov Malachit v roku 1958 a meteorologického radaru RMS-1 — Meteorit v roku 1970. Dovozom týchto zariadení měnili sa i typy používaných rádiosond.

Dosiahnuté výšky meraní záviseli od meracej techniky, ale v nemalej miere aj typu a kvality používaných balónov. Prvé balóny z prírodného latexu (OR) máli priemernú výšku dostupu 16 km. Od júla 1957 sa začali používat' váčšie balóny (ORV) s dostupom 20 km. Od októbra 1966 sa používajú sovietske balóny z umělého latexu — sovprén (typ 200), s priemernou výškou dostupu 28 km.

Už pri založení stanice sa zaviedla evidencia vypuštěných rádiosond, v ktorej sa pokračuje až dodnes. Podia tejto evidencie od 7. 11. 1954 do 30. 9. 1976 bolo na aerologickej stanici vypustených 19 393 rádiosond pre kompletně aerologické merania a 12 844 rádiosond len pre meranie výškového větra.

K významnému výročiu dostává pracovisko ten najcennejší dar, vlastmi prevádzkovú budovu, vybudovanú juhovýchodne od Popradu nad obcou Gánovce. Bude vybavená dvoma aerologickými radarmi RMS-1 a RMS-2, laboratóriom pre previerku a ciachovanie rádiosond a celým komplexom prevádzkových a sociálnych zariadeni. Vytvoria sa tým podmienky pre zvýšenie súčasnej úrovně aerologických pozorovaní a zavedenie nových meraní z oblasti aktinometrie, připadne vertikálnej distribúcie ozónu v zemskej atmosféře.

Poznámky:

+ optické balónové merania výškového větra,

" rádiopilot - meranie výškového větra pomocou rádioteodolitu alebo radaru, v období 14. 4. 1968 — 29. 5. 1968 je vo všetkých termínoch len rádiopilot, v období 22. 12. 1969 — 31. 3. 1970 sú kompletně aerolog. pozorovania len v termíne 00, v termíne 12 je rádiopilot, v termínoch 06, 18 optické meranie větra.

Ján Pribiš, MZ 1977/3, ročník 30, str. 94-96