SMD 1980

Sedemdesiate roky vojdú do historie ako desaťročie, v ktorom podnebie sa stalo závažným faktorem světo­vého hospodárstva. Uvedená skutoénosť podnietila Svetovú meteorologickú organizáciu k prijatiu roz-siahleho dlhodobého programu výskumu a ochrany světověj klímy. Na podporu riešenia zámerov tohto programu vyhlásila pre rok 1980 heslo uvedené v zá­hlaví tohto příspěvku. V predchádzajúcich obdobiach, napr. v tridsiatych rokoch nášho storočia, klimatické anomálie budili pozornost iba v prípadoch, keď velké přírodně kalamity vážné poškodili rozsiahle polnohospodárske oblasti. Od tridsiatych rokov sa světová populácia zdvojnásobila a globálně rezervy sebestačnosti v zásobovaní potravinami, dokonca aj v klima­ticky priaznivých rokoch sa zmenšili natolko, že nie je možné vytvárať dlhodobé zásoby. Prvořadý vý­znam nadobúda skutočnosť, že citlivost ludstva na klimatické změny sa značné zvýšila.

Podnebie prechádzalo v minulosti změnami a tento jav bude aj v budúcnosti pokračovat. Klimatické vý­kyvy posledných dvoch desaťroěí demonstrovali citli­vost Indskej spoločnosti na javy podnebia. Najne-úprosnejším z týchto faktov je neustály nárast svě­tověj populácie a s tým súvisiaea potřeba zvyšovania světověj produkcie potravin. Ďalším faktorom citli­vosti hospodárstva na podnebie je světová energetická kríza. V podstatě sa dá povedať, že všetky váčšie světové problémy tým či iným spósobom súvisia s podnebím.

Na rozdiel od vplyvu podnebia na člověka, existuje relativné nová hypotéza, že ludská aktivita móže v podstatě změnit prirodzenú klímu. Eudstvo uvol­ňuje do atmosféry velké množstvo tepla. Aj keď toto množstvo je zanedbatelné v porovnaní s množstvom slnečnej energie, je koncentrované převážné v malých oblastiach a móže mať lokálně alebo regionálně účinky a tým aj následky. Možné účinky ludskej aktivity na globálnu klímu sú rózne. Každému z nich je potřebné věnovat zvýšenú pozornost.

Dramatické a často tragické klimatické události, si naliehavo vyžadujú klimatický výskům. Zvýšil sa ce­losvětový záujem, týkajúci sa poznania krátkodobých a dlhodobých klimatických zmien. Popřední činitelia na celom světe si uvědomili, že je potřebné podniknúť opatrenia v celosvetovom meradle na boj proti ná-sledkom neželatelných podnebných zmien a ochranu prírodného prostredia, v ktorom člověk žije.

Myšlienka sa vykrystalizovala usporiadaním Konfe­reneie o světověj klíme, ktorú zorganizovala Světová meteorologická organizácia v Ženevě vo februári 1979, na tému „Klíma a ludstvo". Zúčastnili sa jej nielen popřední klimatológovia ale aj mnohí odborníci v odvetviach, ktorých sa klíma úzko dotýká — eko­nómovia, polnohospodárí, odborníci na vodné hospodárstvo, projektanti miest, lekári, odborníci na život­né prostredie a mnohí iní. Výsledkom bol zatial najúplnejší pohlad na vztah podnebia k činnosti ludstva. Uznesenia konfereneie zahrňujú správu o súčasných ludských predsudkoch a obavách týkajúcich sa mož­ných zmien klímy, či už v dósledku prírodných příčin, alebo v dósledku vlastnej ludskej činnosti. Závěry konfereneie vo velkej miere pomohli 8. Kongresu SMO, skoncípovať a schválit Program ochrany světo­věj klímy, ktorého hlavné dva body sú:

• zdokonalit poznatky o prirodzených změnách podnebia a účinkoch klimatických zmien, spósobených prírodnými příčinami alebo ludskou aktivitou;
• pomáhat zodpovědným činitelom pri plánovaní a koordinovaní činností citlivých na klímu, z oblasti ekonomie, životného prostredia a sociálnej sféry tak, aby sa stali menej citlivé na podnebné změny.

Program světověj klímy má mimoríadny rozsah: od numerického simulačného modelovania po globálně sociálno-ekonomické dopady a od aplikácií v jednot­livých podnikoch k celosvetovej stratégii produkcie potravin a energie.

Prenesenie Programu světověj klímy do širokého okruhu národných a medzinárodných činností před­stavuje pře meteorologickú spoločnosť bezprecedenčnú úlohu. Na j výstižné jšie zhrnutie tejto gigantické j úlohy a jej významu pre celé ludstvo zhrňuje Deklarácia Programu ochrany světověj klímy:

„Dlhodobé prežitie ludstva závisí od dosiahnutia harmonie medzi spoločnosťou a přírodou. Podnebie je len jednou z charakteristik nášho prírodného prostre­dia, ktoré musíme múdro využívat. Všetky prvky prostredia sa vzájomne ovplyvňujú, miestne ako aj na dialku. Degradácia prostredia v akejkolvek národ-nej alebo geografickej oblasti sa musí dotýkat spoloč­nosti ako takej, pretože móže ovplyvniť klímu kdekolvek inde. Národy světa musia vyvinúť spoločné úsilie aby zachovali úrodnost pódy; aby sa vyhli zneužitiu světových zdrojov vody, lesov a pódy; aby za­bránili rozširovaniu púšti, aby zmenšili znečisťovanie atmosféry a oceánov. Táto činnost všetkých národov si bude vyžadovat velké rozhodnutia a tomu zodpovedajúce materiálně zdroje a bude mať význam len vo světe mieru."

Slovenská meteorologická spoločnosť v spolupráci s HMÚ Bratislava připravili dňa 28. marca 1980 na tému hesla Světového dňa meteorológie vědecký se­minář, ktorého obsahom boli přednášky publikované v predkladanom výtlačku Meteorologických zpráv.

Doc. RNDr. F. Šamaj, DrSc, MZ 1980/5, ročník 33, str. 130